Stres u psa

Všetci poznáme stres. Koniec koncov, je už dlho súčasťou nášho každodenného života a formuje našu slovnú zásobu. Stres patrí k životu aj našich štvornohých priateľov. Koniec koncov, žijú s nami vo svete, ktorý sa zdá byť čoraz rýchlejšie a je prešpikovaný mnohými stresormi. V nasledujúcom texte by sme vám chceli povedať viac o strese u psov a o tom, ako môžete reagovať v stresových chvíľach.

Čo je stres?

Najprv pár slov o terminológii a jej význame. Stres je jednoducho nešpecifická reakcia tela pri konfrontácii s určitými podnetmi. Je súčasťou života, nášho aj nášho psa. Stres však nie je vždy zlý, aj keď si ho s týmto slovom automaticky spájame. Stres spôsobuje, že organizmus reaguje rôznymi spôsobmi.

V našom bežnom živote je čoraz viac stresorov, ktoré ovplyvňujú našich chlpatých kamarátov, ako sú iní príbuzní, zvýšená premávka, časti neživého prostredia, ale aj tresty a tlak pri výcviku, choroba, nesplnené základné potreby a pod.. Každý pes reaguje na stresovať inak, a preto by sa mali považovať za jednotlivca. Niektorí psi môžu milovať, keď je veľa akcie. Zatiaľ čo iné psy radšej hľadajú pokoj a blízkosť majiteľa psa. Pri niektorých podnetoch je možné stres minimalizovať tým, že si na ne zvyknete. To znamená pravidelný tréning a postupným približovaním sa k vyvolávajúcemu podnetu. Neexistuje žiadny všeliek, na ktorý by stresor mohol spustiť veľa alebo málo stresu vo vašom vlastnom štvornohom priateľovi. Pre vás ako majiteľa psa je dôležité, aby ste svojho psa pozorne sledovali a rozpoznali známky stresu už v ranom štádiu. Týmto spôsobom môžete zistiť, ktoré situácie váš pes s prehľadom zvláda, ktoré ho veľmi stresujú a kde by mohol potrebovať vašu podporu.

Aké sú príznaky stresu u psov?

Keďže každý pes môže v situácii, ktorá je pre neho stresujúca, reagovať inak, nie každý pes vykazuje rovnaké známky stresu a rovnakú intenzitu. Nasledujúce príznaky môžu naznačovať stres:

• zvýšené dýchanie
• nepokojné správanie
• poškriabať sa
• rozšírené zrenice
• hnačka
• Odmietanie pochúťok
• príliš horlivé reakcie
• vybočené zadné končatiny
• olizovať ňufák
• vokalizovať ako zavýjanie, štekanie, kňučanie, škrípanie
• zvýšená cirkulácia
• Spontánna deskvamácia, teda pes je zrazu pokrytý bielymi šupinami a môže mu vypadávať aj srsť.
• zívanie
• kýchnutie
• blikať
• triasť sa
• Spotené labky (psi majú pod labkami potné žľazy)
• stresová tvár

Čo robiť, ak sa objavia príznaky stresu?

Ak teraz spoznáte jeden alebo viacero z týchto príznakov, neznamená to, že by ste mali teraz panikáriť a okamžite vytiahnuť svojho psa zo situácie. Je dôležité, aby váš pes zažíval čo najmenej stresu ako pri výcviku, tak aj v každodennom živote. Len tak sa dokáže sústrediť a učiť sa. Ak sa ocitne v situácii, ktorá je pre neho stresujúca, učenie nie je možné. Pozorný pohľad na situáciu je však dôležitý, aby ste sa vedeli správne rozhodnúť, čo robiť.

Aké sú stresové situácie pre psov?

V závislosti od situácie môže mať zmysel iný prístup. Ak si nie ste istí, obráťte sa na svojho dôveryhodného trénera psov, ktorý vám poskytne podporu pri zvládaní stresu s vaším psom.
Istá dávka stresu je súčasťou nášho života. Stres zažívajú aj naši štvornohí kamaráti v každodennom živote. Či už šteniatko alebo senior, sučka alebo pes – stres sa môže vyskytnúť u každého psa. Pokiaľ sa nám to nevymkne z rúk a náš pes situáciu zvládne, nie je to na škodu.

Príklad 1

Ste so psom u osteopata, fyzioterapeuta, veterinára a podobne. Vykazuje spotené labky, zvýšené dýchanie, vokalizuje, má zvýšený krvný obeh a je nepokojný. Aj keď jasne vidíte, že váš pes je vystresovaný a viditeľne nepohodlný, nemôžete teraz zo situácie uniknúť. Možno sa návšteve veterinára nedá vyhnúť, návštevu osteopata alebo fyzioterapeuta často nie je také ľahké dostať a zrušenie alebo prerušenie je o to nepríjemnejšie. Situáciu však môžete čo najlepšie využiť pomocou riadiacich opatrení. Napríklad väčšina veterinárnych lekárov povoľuje pravidelné návštevy len na precvičenie pokojného správania v praxi. Možno je to spôsob, ako sa váš pes stane pokojnejším a menej stresovaným. Osteopat alebo fyzioterapeut je vyškolený aj na takéto situácie a bude k vášmu psovi pristupovať malými pomalými krokmi a nezajde tak ďaleko, aby váš pes pociťoval ešte väčší stres. Dôležité sú malé kroky správnym smerom.

Príklad 2

Cvičíte so svojím psom. Okolie a miesto sa mu však zdá strašidelné a nevie sa upokojiť. Môžete na ňom vidieť rôzne známky stresu. V takom prípade je najlepšie sa tomuto miestu na tréning vyhnúť a nájsť si iné prostredie, kde sa môže uvoľnene učiť. V akútnom prípade by ste mali tréning v tomto bode zastaviť. Vyberte si iné miesto, kde si váš pes môže oddýchnuť a zostavte tréning po malých krokoch. Až potom má zmysel presunúť tréning na iné vzrušujúcejšie miesta.

Takto reagujú psy na stres: -16°C

Keď sa pes dostane do stresu, môže reagovať štyrmi rôznymi spôsobmi. S týmito možnosťami sa snaží získať späť svoj normálny stav. Pri výcviku psov hovoríme o takzvaných -16°C. Ktorú z týchto štyroch stratégií pes v danej situácii prejaví, závisí od rôznych faktorov. Jednak z jeho doterajších skúseností, jednak z povahy a typu psa. Ak je veľmi sebavedomý a uvedomuje si svoju silu a situáciu, bude menej náchylný na útek. Namiesto toho bude pravdepodobne viac inklinovať k útoku.

Let

Pes sa snaží zo situácie ujsť. Nie je to zlá reakcia sama o sebe. Neplytvá totiž energiou na útok a sám znižuje riziko zranenia. Toto správanie nesmieme posudzovať z ľudského hľadiska. Útek často prirovnávame k zbabelosti a vnímame to ako prejav slabosti. Pre psa je útek stresovou reakciou a zároveň snahou vyviaznuť zo situácie bez zranení a po svojom. V každodennom živote nás však tento variant stresovej reakcie často stavia pred veľké výzvy. Ak je pes vystrašený a vystresovaný a používa túto stratégiu, môže byť za určitých okolností aj nebezpečný bude. Pretože ak práve začne utekať, môže ohroziť seba aj ostatných, napríklad pri prechádzaní cez ulicu a podobne. Najmä psy na ochranu zvierat, ktoré majú zlé alebo žiadne skúsenosti, môžu rýchlo zvoliť útek ako rozumnú stratégiu.

Útok

Útok je najlepšia obrana – toto porekadlo určite poznáte. Keď je pes v strese, môže zvoliť aj túto stratégiu. Musíme však rozlišovať medzi tým, čo ho motivuje k útoku. Ak sa bojí alebo si nie je istý, zaútočí, aby sa ubránil. Nie je motivovaný bojovať, ale správa sa skôr defenzívne. Ak si však uvedomí svoju silu, zaútočí útočne. Pre majiteľa psa je tento typ zvládania stresu zvyčajne veľmi vyčerpávajúci, nervy drásajúci a nepríjemný alebo trápny. Často je totiž sprevádzané hlasným ozývaním sa a nadmerným ťahaním za vodítko.

Preskočenie akcie (flirt)

Pri preskakovaní je pes vo vnútornom konflikte medzi dvoma možnými spôsobmi reakcie. Ak sú obe správania rovnako motivované, pes „skočí“ do tretieho správania, ktoré nemá nič spoločné s ostatnými dvoma a zdá sa byť nemiestne. Dobrý príklad toho často vidíme pri spomínaní. Majiteľ privolá svojho psa a predkloní sa. Pes pozná verbálny privolávací signál a mal by reagovať. Reč tela však vyjadruje (prehnutý postoj), že pes by sa mal držať ďalej. Pre psa táto situácia predstavuje konflikt: prísť alebo zostať preč? Často sa pozoruje, že psy potom zrazu začnú oňuchávať zem, váľať sa alebo močiť. Vyjadrujú, že sú v strese. Žiaľ, majitelia psov často pri vynechaní akcií ostanú nepovšimnuté, a preto štvornohí priatelia volia inú stratégiu.

Zmraziť

V tomto variante psy doslova mrazia v pozícii. Telo veľmi stvrdne, nehýbu sa žiadne svaly. Toto správanie majiteľ psa tiež zriedka rozpozná a podľa toho ho klasifikuje.

Ako môžem ako majiteľ psa znížiť stres?

Ako majiteľ psa môžete ovplyvniť situáciu a mieru stresu svojho psa. Je dôležité pozorne sledovať svojho psa a správne interpretovať reč jeho tela. Napríklad správanie (ako je čuchanie na podlahu, odvracanie tela, otáčanie hlavy alebo olizovanie nosa) nie je vnímané ako príznaky stresu, najmä pokiaľ ide o vynechávanie akcií. V knihách, na internete alebo na seminároch sa môžete dozvedieť veľa o strese a rôznom správaní, ako ho lepšie zvládať.

Prenos nálady

Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je vaša nálada. Psy veľmi citlivo reagujú na náladu svojich majiteľov. Ak sa mení nálada človeka a je nielen napätý, ale aj mrzutý a vystresovaný, môže to psa stresovať a tým ovplyvniť jeho správanie. Rozpoznanie a ovplyvňovanie vlastnej nálady vám môže pomôcť prekonať zložité situácie pokojnejšie a uvoľnenejšie. Ľahko sa to hovorí, ale chce to cvik. Ale stojí to za to! Môže to pomôcť vášmu psovi, aby sa po stresových situáciách rýchlejšie vrátil do normálu alebo aby nebol v prvom rade stresovaný. Pretože vycíti a všíma si vašu náladu a dokáže ju prijať.

Ako môžem pomôcť svojmu psovi so stresom?

V závislosti od stratégie, ktorú si váš pes vyberie, môžete použiť aj podporné nástroje a opatrenia manažmentu. Ak má váš pes tendenciu utekať, je užitočný napríklad bezpečnostný postroj, aby sa v kritickej situácii nemohol z obojku alebo bežného postroja vyslobodiť.
Ak je pravdepodobnejšie, že váš pes zaútočí, tréner psov môže vám a vášmu psovi pomôcť zmeniť nežiaduce správanie. Pomôže vám tiež nájsť dočasné opatrenia manažmentu na čas, keď ešte nebol dosiahnutý tréningový cieľ alebo tréning ešte nie je možný.