Zručne používať neverbálnu komunikáciu

Či si to uvedomujeme alebo nie, neverbálne komunikujeme so svojím psom neustále a on komunikuje s nami! Ako povedal Paul Watzlawick: "Človek nemôže nekomunikovať." Aj keď nikto nič nepovie, informácie stále prúdia: mimika a gestá, reč tela, pohľady, dotyky a – obzvlášť dôležité pre našich psov: pachy – často povedia viac ako veľa slov. Možno ste vošli do miestnosti plnej ľudí a hneď predtým, ako niekto niečo povedal, ste vedeli: vzduch je tu hustý, niekto sa hádal alebo je nahnevaný... Všimli ste si to neverbálnou komunikáciou. Ako však môžeme vedome implementovať a používať túto formu komunikácie pri jednaní so svojím psom?

Neverbálna komunikácia – čo to vlastne znamená?

My ľudia komunikujeme predovšetkým digitálne, teda prostredníctvom jazyka. Prinajmenšom pri vedomej výmene informácií sa vraciame k verbálnej komunikácii. Na menej vedomú neverbálnu časť, nazývanú aj analógová, sa však často zabúda. V skutočnosti existujú predpoklady, že prevažne nevedomé analógové prvky tvoria asi 80 percent ľudskej komunikácie. Patria sem napríklad:

• mimika a gestikulácia
• skloňovanie
• vokalizácie, ako je smiech
• štýl oblečenia
• make-up atď

Čiže všetky veci, ktoré majú informačný obsah pre druhú osobu, no nie sú založené na verbálnom jazyku. My ľudia máme niekedy tendenciu veľa rozprávať so svojím psom. To je zatiaľ v poriadku. Problémom sa stáva, keď to, čo vyjadrujeme verbálne, je v rozpore s neverbálnymi časťami komunikácie. Pretože psy sa prirodzene oveľa viac zaujímajú o to, čo vyjadrujeme analogicky a čítajú nás v tom neskutočne jemne.

Dôležitá je atmosféra - jasot do neba alebo smutný na smrť!?

Je piatok poobede a svieti slnko. Práve vám zvýšili plat a blíži sa skvelý víkend s priateľmi. Z čírej radosti ste sa vybrali so psom k jazeru a išli ste tam na prechádzku. Váš pes chodí neustále vo vašej blízkosti, je pozorný a zbožňuje vás. Hráte sa spolu a zabávate sa. Signály, ktoré svojmu psovi dáte, budú okamžite implementované. Áno, funguje aj spätné volanie zo skupiny hrajúcich sa psov! To je ale deň! O tri dni neskôr: Je pondelok popoludní a vaša žiadosť o dovolenku bola práve zamietnutá. Cestou domov dostanete blesk a dostanete lístok. A na najbližší víkend to oznámili svokrovci. Chodíte so psom, aby ste si vyčistili hlavu, ale neustále ho musíte napomínať, aby neutekal tak ďaleko. Vo všeobecnosti sa zdá, že váš pes má dnes niečo s ušami. Musíte dať všetky signály trikrát, kým ich vykoná. pole a trvá večnosť, kým ho znova chytíš. To je ale deň!
Čo sa stalo? Zabudol váš pes cez víkend na všetko? Nie, len reagoval na neverbálne časti komunikácie!

Dobre naladený človek to vyžaruje aj celou mimikou a rečou tela. Jeho tón hlasu v signáloch je priateľský a motivujúci, jeho dýchanie je voľné, jeho krok je živý atď. Toto všetko psy vnímajú a pôsobí to na nich veľmi lákavo. Majú chuť a radosť byť so svojou dobrou náladou a potešiť ich. Odzrkadľuje sa aj zlá nálada: poklesnuté alebo agresívne držanie tela, drsný alebo mrzutý tón hlasu, nepravidelné alebo plytké dýchanie, uzavretá alebo zachmúrená mimika a pod. Na psov to pôsobí odpudzujúco, až hrozivo a zvyčajne sa snažia držať si odstup. zostať alebo dokonca upokojiť. Zlá nálada u ľudí môže viesť k stres u psov a dobre umiestnené signály sa už nedajú získať. Či sa nám to páči alebo nie: analógové časti vždy rezonujú pri zaobchádzaní s našimi psami.

Ako si psy vymieňajú informácie – pomocou všetkých zmyslov!

Psy používajú na komunikáciu všetkých päť zmyslov. Čuch a chuť (čuchová a chuťová komunikácia) sa často zhŕňa pod pojem chemická komunikácia. Možno ste dokonca spozorovali, ako váš pes čuchá a olizuje mimoriadne vzrušujúce miesto na čúranie? Potom ste videli, ako váš pes použil vôňu a chuť cudzieho moču na získanie informácií o tom, kto to spôsobil. To, čo sa nám ľuďom môže zdať trochu nechutné, je pre psov veľmi dôležitý komunikačný kanál. Napríklad môžu cítiť aj vtedy, keď sme my ľudia v strese.

Psy medzi sebou komunikujú aj dotykom (hmatom), ale aj s človekom. Ak váš pes hľadá fyzický kontakt s vami, olizuje vás alebo vás štuchne, ide o komunikáciu. Čo sa vám snaží váš pes povedať? Hladkaj ma, patríme k sebe, hraj sa so mnou...!? Jednou z najdôležitejších foriem komunikácie je optická komunikácia, teda to, čo vnímame očami. Čo hovorí výraz tváre? Oči, uši, papuľa atď.? Čo sa dá prečítať na tele? Na kabáte, pozícii prúta, nohách...? Aj pre nás ľudí je vizuálny prejav jedným z najdôležitejších faktorov pri čítaní nášho psa. A svoju úlohu zohráva aj akustická komunikácia, teda akákoľvek vokalizácia: štekanie, pískanie, kňučanie, vrčanie. Všetko má svoj význam a niečo vyjadruje.

Komunikácia medzi človekom a psom – základné požiadavky

Úspešná komunikácia medzi ľuďmi a psami vyžaduje, aby ľudia vedeli, kým chcú, aby ich psy boli. Chce byť kamarátom alebo ochrancom, mentorom alebo otcovským priateľom? Kým chcete byť pre svojho psa a aké aspekty by ste mali spĺňať, aby vás v tejto úlohe mohol vnímať aj váš pes? Okrem toho majú psy radi pevný rámec, v ktorom môžu konať. Máte radi štruktúry a pravidlá, pretože poskytujú bezpečnosť. To zahŕňa práva a povinnosti, ako aj privilégiá a tabu. Je dôležité, aby bol rámec činnosti psa jasný. Je ľudskou úlohou byť čo najviac naplánovaný, predvídavý a dôveryhodný konať. Čím lepšie pes dokáže posúdiť svojho človeka a vie, ako jeho človek v určitých situáciách reaguje, tým väčšiu istotu zažíva. Čím náhodnejšie, náhodnejšie a nedôslednejšie človek koná, tým je pre svojho psa menej predvídateľný. To podnecuje neistotu a robí ľudí menej dôveryhodnými a spoľahlivými ako sociálni partneri. Neváhajte a analyzujte spolužitie so svojím psom. Kde to už beží hladko a kde sa dá trochu zlepšiť?

Začnite od seba – sebaovládanie

Predtým, ako začnete vedome komunikovať so svojím psom na neverbálnej úrovni, je dôležité, aby ste sa najprv pozreli na seba. Veľkú časť neverbálnych prvkov si spočiatku neuvedomujeme. Ak však chceme so psom takto komunikovať, mali by sme vedieť, čo sa deje, čo vysielame a ako to pes prijíma. Jedným z najdôležitejších faktorov je vaša nálada. Určite ste už mali skúsenosť, že najlepšie naplánovaný tréning nefunguje, ak máte zlú náladu alebo ste mrzutí. Nálady sa totiž prenášajú: z ľudí na psov a naopak. Dobrou správou je, že môžeme použiť prenos nálady. Pretože dobrá nálada pri interakcii s našim psom je často polovica úspechu.

Najprv skontrolujte, ako na tom ste. ako dobre ste naladení Ste unavení, hladní alebo potrebujete ísť na toaletu? Potom to urobte ako prvé! Máte v hlave nepriaznivé myšlienky? si v strese? Ovládajte svoju náladu: zbavte sa stresu a negatívnych myšlienok. Mnohým ľuďom pomáha regulovať si náladu vedomým dýchaním alebo relaxačnými technikami. Niekedy pomôže len spievanie tvoja obľúbená pesnička v tvojej hlave. Keď si vytvoríte dobrú náladu, zadržte ju a začnite so psom pracovať. Pozor: Často sa necháme silne ovplyvniť vonkajšími podnetmi a potom rýchlo upadneme späť do nepriaznivej, vystresovanej alebo hektickej nálady. Tiež nie je také ľahké udržať si vlastnú pozitívnu a pokojnú náladu, keď ste roztržitý a komunikujete so psom. Nie nadarmo je vedomé používanie prenosu nálady jednou z vrcholných disciplín vo výcviku psov. Takže sa nevzdávajte príliš rýchlo. To isté platí aj tu: prax robí majstra!

Reč tela – používa sa vedome a rozumne

Aby ste so psom mohli komunikovať na úrovni reči tela, je dôležité uvedomiť si reč vlastného tela a to, ako ovplyvňuje psa. Upriamený pohľad do očí, sklonenie sa nad psíkom alebo chôdza priamo k psovi bývajú pre psa hrozivé. Pravdepodobne sa bude snažiť držať si odstup. Keď stojíte bokom k psovi, odvrátite pohľad a presuniete ťažisko tela preč od psa, je lákavejšie.

Len sa snažte, aby váš pes pribehol k vám pomocou reči vášho tela, akési aportovanie bez privolávania. Za týmto účelom upevnite svojho psa sedadlom alebo miestom a presuňte sa na niekoľko metrov od neho. Aby ste mu ihneď povedali, že od neho niečo chcete, môžete krátko upozorniť, napr. B. povedzte jeho meno. Potom použite iba reč tela a smer pohľadu, aby ste ho prinútili prísť k vám. Urobte preto niečo, čo je pre vášho psa príjemné: otočte sa trochu nabok, podrepnite si, nechajte svoj pohľad zablúdiť tam, kam chcete, aby váš pes išiel.

Môžete to trochu vyskúšať. Často pomáha nafilmovať sa pri interakcii so psom. Týmto spôsobom sa môžete pozrieť späť a presne vidieť, čo ste urobili a ako na to váš pes reagoval. Ďalej môžete skúsiť reč tela zastaviť svojho psa v polovici cesty po tom, čo ho k sebe pozvete. Môžete to urobiť tak, že sa urobíte vysokým, postavíte sa pred psa alebo urobíte krok smerom k nemu, taktiež k nemu nasmerujete ruky a ruky obranným spôsobom atď.

Pozor: Nejde o vystrašenie alebo vystrašenie psa. Vybudujte preto len toľko napätia v tele, koľko váš pes potrebuje, aby stál na mieste a nepreháňajte to. Pamätajte: Psy sú zvyčajne veľmi dobré v čítaní nás. Po zastávke určite pozvite svojho psa späť a pochváľte ho!

Je neverbálna komunikácia vhodná pre všetkých psov?

Ako už bolo spomenuté vyššie, neverbálnej komunikácii sa vôbec nevieme brániť. Nemôžeme zabrániť nášmu psovi, aby si všímal našu náladu, pozoroval nás a reagoval aj na neverbálne časti komunikácie. Sú však psy, pri ktorých by sme si mali dávať väčší pozor na používanie reči tela. Patria sem napríklad psy, ktoré majú zlé skúsenosti s ľuďmi a teraz sa u nich prejavuje (čiastočne) ustráchané správanie. Títo psi sú mimoriadne citliví na tlak reči tela, výhražné správanie alebo čokoľvek podobné. Tu môže byť cvičenie, ako je prestať používať reč tela, také hrozivé, že sa pes dostane do veľkého stresu. Môže dokonca prejsť z úzkosti do obrany a prasknúť.

Opatrnosť je potrebná aj pri psoch, ktoré sú slabo alebo vôbec nesocializované s ľuďmi. Ak majú psy počas prvých šiestich mesiacov svojho života malé alebo žiadne skúsenosti s jednaním s ľuďmi, sú tiež v nevýhode, pokiaľ ide o čítanie reči ľudského tela. Potom jednoducho nerozumejú tomu, čo im chce človek povedať, a preto na to nedokážu primerane reagovať. Aj tu je stres nevyhnutný. Preto si to dobre zvážte a prípadne si nechajte poradiť od pozitívneho trénera pracovného psa, do akej miery sa dá u vás podporiť neverbálna komunikácia.