Zoznam psov: legálny psí rasizmus?

Mňa osobne ako malého veterinára a zároveň majiteľa psa už dlhší čas zamestnávala prebiehajúca debata o takzvaných bojových psoch - alebo zoznamových psoch. V nasledujúcom texte by som vám rád vysvetlil môj osobný uhol pohľadu.

Odkiaľ pochádza delenie na „zoznamové psy“ a „normálne psy“?

Jedna otázka ma ženie vpred: Ako sa to mohlo stať? Kto, sakra, prišiel s nápadom vytvoriť zoznam s menami plemien psov, ktoré sú v niektorých federálnych štátoch od narodenia všeobecne považované za zlomyseľné? Násilné ľudské bytosti sa tiež nerodia. Alebo sú tam vinné baby?

Nikto s preukázanou odbornosťou v behaviorálnej biológii psov nikdy nenavrhol, že agresia je geneticky upravená. Navyše neexistuje ani jeden odborník, ktorý by tvrdil, že vzorce správania sa dedia. Už niekoľkokrát bolo vedecky dokázané, že správanie každého jednotlivca je generované výlučne skúsenosťami a výchovou. Nie cez gény. Celú vec by ste mohli nazvať „psím rasizmom“. Pretože rovnako rasistické by bolo tvrdiť, že ľudia tmavej pleti sú vo všeobecnosti násilnejší ako ľudia svetlej pleti.

Dávno zastarané pravidlá

Takže keď politici v roku 2000 po smrtiacom útoku dvoch psov už odsúdeného zločinca rozbehli poriadny aktivizmus zavedením zoznamu plemien, je to pre mňa snáď ešte pochopiteľné. Aj keď vtedy ani teraz neexistovali dôkazy o genetickej tendencii k agresii u jednotlivých plemien psov.

Som však prekvapený, že tieto svojvoľné zoznamy sú v niektorých spolkových krajinách platné aj dnes, o 20 rokov neskôr, hoci neexistujú dôkazy o geneticky podmienenej agresii.

Riešiteľ problémov daň za psa?

Vymeranie dane za psa sa okrem iného často spája so zoznamami bojových psov. V niektorých mestách a komunitách sa pokúšajú oslobodiť oblasti psích plemien uvedených v zozname prehnane vysokým zdanením týchto plemien. Tam, kde je pes neuvedený v evidencii zdaňovaný necelých 100€ ročne, môže takzvaný útočný pes stáť na dani za psa až 1500€ ročne.

Mimochodom, táto daň nie je účelovo viazaná – to znamená, že príjmy z nej nemusia zvýhodňovať vlastníctvo psa v miestnej časti. Namiesto toho sa takto vytvorený príjem môže použiť na úplne iné opatrenia. Zdá sa, že tento postup je osvedčeným prostriedkom v mnohých mestách a komunitách na celoštátnej úrovni, ako buď dôsledne znížiť počet psov na zozname, alebo čo najviac finančne ošúchať majiteľa.

Moja prax za 20 rokov ako veterinár

Vo veterinárnej profesii sa pohybujem už takmer 20 rokov (ako veterinár aj ako veterinár), ale nikdy som sa nestretol s jediným agresívnym psom. Úplne na rozdiel od úplne nevychovaných malých psov, ktorí nie sú práve vzácni. Môžem sa len unavene pousmiať nad argumentom, že tie roztomilé chumáčiky by nespôsobili žiadnu škodu. V určitom momente som prestal počítať, koľkokrát ma bez varovania pohrýzli títo mini vlci na pohovke do rúk alebo tváre.

V Severnom Porýní-Vestfálsku môžu byť psy s výškou ramien menšou ako 40 cm a telesnou hmotnosťou menšou ako 20 kg držané legálne aj bez preukázania spôsobilosti. Kde je v tom logika?

Vzdelanie je základ a koniec

Mimochodom, argument, že niektorí takzvaní bojoví psi majú zvýšený skus, neobstojí, pretože, ako už bolo spomenuté vyššie, nikdy som nevidel takého, ktorý by to využil – na druhej strane malých, ach, tak roztomilých psoch ruky, pomerne často. Vzdelanie je tu meradlom všetkých vecí.
Pre porovnanie: auto s vysokým výkonom nie je nebezpečnejšie ako rodinné kombi.

Ak sa správa (alebo dokonca video) o incidente uhryznutia stane virálnou, možno predpokladať, že páchateľom je pes zo zoznamu, ktorý bol „ozbrojený“ úplne neschopným a pomýleným majiteľom.
Médiá sa na takéto incidenty rady vrhajú – povesť týchto plemien je nimi v posledných rokoch veľmi poškodená. Na druhej strane, najčastejšie útoky uhryznutia na psov a ľudí má na svedomí nespochybniteľný vodca, nemecký ovčiak. Nikto to nechce vidieť, pretože sú považovaní za „neškodných“. Na rozdiel od SoKas majú tieto plemená, ktoré nie sú vo všeobecnosti neškodné, silnú lobby, ktorá sa bohužiaľ od zavedenia psieho rasizmu nehlási k zrovnoprávneniu psích plemien - skutočná hanba a pre mňa nepochopiteľné.

Môj záver

Aj keď v žiadnom prípade nežiadam, aby sa zoznamy rozšírili o plemená, ktoré sú skutočne často zapletené do incidentov pohryznutia, politici by sa mali vážne zamyslieť, či nie je načase úplne neopodstatnený a nepodložený rasizmus odložiť.
Čo tak sa rozhodnúť individuálne pre každé zviera, či je klasifikované ako nebezpečné? Zavedenie psieho preukazu pre každého psa (bez ohľadu na plemeno) je len jednou z mnohých možností.

Keďže tento článok až do tohto bodu do značnej miery reprezentoval môj názor na túto tému, mal by teraz nasledovať záverečný argument proti týmto zoznamom – vo forme nevyvrátiteľných faktov – štatistické údaje:
V každej doteraz publikovanej štatistike (bez ohľadu na to, za aké obdobie času v ktorejkoľvek spolkovej krajine), takzvané útočné psy zohrávajú absolútne podriadenú úlohu - zvyčajne výrazne viac ako 90% všetkých zranení ľudí a zvierat je spôsobených neuvedenými plemenami psov. Počet incidentov uhryznutia bol dokonca
v posledných desaťročiach (po zavedení zoznamov) celkom konštantný.

Zoznamy zavedené pre právnu úpravu pohryznutia psami zlyhali vo všeobecnosti, keďže nemohli viesť k výraznému zníženiu, a preto by sa mali raz a navždy zrušiť.