Nedorozumenia pri výchove psov

Vy trénujete bez nedorozumení pri výcviku psa
Váš pes sa tak môže naučiť vždy vykonávať vaše signály a vy trénujete bez nedorozumení pri výcviku psa a bez preťaženia a stresu!

Psy a ľudia sú si v mnohom veľmi podobní a často tvoria harmonický tím. Napriek tomu môže dôjsť k nedorozumeniam, ktoré akosi znamenajú, že veci nejdú podľa predstáv. Psy nie sú bytosti z inej planéty. Napriek tomu sa často cítia inak a hovoria iným jazykom ako my ľudia. Tu uvádzame najčastejšie mylné predstavy o výcviku psov.

Reč tela – ukáž mi, čo chceš!

Psy reagujú na reč ľudského tela oveľa citlivejšie, než si mnohí majitelia uvedomujú. Vo všeobecnosti si oveľa viac všímajú to, čo robíme, ako to, čo hovoríme. Vždy sa stáva problematickým, keď sa tieto dve činnosti – robiť a hovoriť – nezhodujú. Takto často vznikajú nedorozumenia pri výcviku psov.

Typický príklad: privoláte svojho psa priateľským hlasom. Aby ste ho povzbudili, aby k vám rýchlo prišiel, zohnete sa k nemu, možno aj natiahnete ruky a pozriete sa mu do očí, aby vás povzbudil. Váš pes začne kráčať smerom k vám, ale potom sa otočí, zastaví alebo začne čuchať.

Čo sa stalo? Hoci váš hlas vydal pozvánku, vaše telo a vaše oči hovorili: „Drž sa preč!“. Psy medzi sebou komunikujú oveľa viac rečou tela ako my ľudia vedome. Postaviť sa psovi zoči-voči, predkloniť sa a uprene hľadieť je hrozbou. Je lepšie postaviť sa nabok, zostať vzpriamene, alebo sa podrepnúť a mierne uhnúť pohľadom. Telo tiež hovorí "Poď sem!".

V mnohých situáciách sa dostávame do hrozivej polohy: nasadzovanie a vyzliekanie postroja, sušenie psa, nakladanie psa do auta atď. Niektorí psi ho jednoducho zoberú a majú s ním menší problém. Skôr či neskôr budú ostatní psi v takýchto chvíľach reagovať vyhýbavým správaním alebo stresom. Preto stojí za to, aby ste si sami overili, kde zaujímate nepohodlné polohy, ktoré psovi sťažujú prejaviť správne správanie. V tomto momente môžete začať a často to psovi uľahčiť malými zmenami.

Neistota – Čo presne odo mňa chcete?

Tu uvádzame najčastejšie mylné predstavy o výcviku psov
Tu uvádzame najčastejšie mylné predstavy o výcviku psov.

Jedným z najčastejších nedorozumení pri výcviku psov je, že majitelia nie vždy presne vedia, čo od svojho psa chcú. Nemajú v hlave jasný obraz o tom, ako presne chcú, aby sa ich pes správal, keď mu dajú konkrétny signál. Iste: "sedadlo" znamená „Polož zadok na podlahu“. V tomto je väčšinou konsenzus. To, ako dlho by mal pes sedieť, často nie je také jasné alebo nie je implementované dôsledne. Snáď vo väčšine prípadov stačí, keď si váš pes na pokyn krátko sadne a je pre vás v poriadku, že sa potom opäť sám postaví, napríklad ak ho dáte na vodítko. Ale teraz ste na červenej a chcete, aby váš pes zostal sedieť, kým mu nedovolíte vstať a pokračovať v chôdzi. Ak sa váš pes po dvoch sekundách v tejto situácii opäť postaví a bude chcieť pokračovať, opravíte to. Váš pes však nevie rozoznať, kedy sa zdá byť v poriadku, keď si sedadlo sám odoberie a kedy ho za to zrazu napomínajú. Váš pes tomu nerozumie"

Ak to chcete urobiť, odpovedzte na štyri jednoduché otázky:

  1. Čo presne chcete, aby váš pes robil? - napr. B. vezmite spodok na podlahu
  2. Kedy by to mal váš pes urobiť? - napr. B. keď poviem „sadni“.
  3. Kde by to mal váš pes urobiť? - napr. B. všade poviem "sadni".
  4. Ako dlho by to mal váš pes robiť? - napr. B. kým nepoviem "Pokračovať" alebo nevydám iný signál

Keď si takto zadefinujete svoj cieľ, držte sa ho a buďte dôslední, čiže to platí naozaj vždy. Pre svojho psa tak máte jasno a vyhnete sa zbytočnému stresu.

Vzrušenie – aj tu a teraz?

Mnohí majitelia majú predstavu, že pes zvládol signál potom, čo sa ho niekoľkokrát úspešne naučil bez veľkého rozptyľovania. Ak napríklad pes B. perfektne sedí v kuchyni, predpokladá sa, že môže sedieť – kedykoľvek a kdekoľvek. Ak si potom v určitej situácii nesadne, často sa to interpretuje ako odmietnutie alebo tvrdohlavosť. Bohužiaľ to zvyčajne nie je také jednoduché! Psy sa učia neuveriteľne silno spôsobom súvisiacim s kontextom, tj zahŕňajú prostredie, prítomných ľudí atď. do procesu učenia sa. Sedenie v kuchyni je úplne iné ako sedenie v záhrade. Ak pes pochopil, ako sa má v kuchyni sedieť, je okrem iného stimulom pre majiteľa a jeho signál „sadni“ aj vŕzgajúca umývačka riadu. Ako má pes vedieť, že umývačka riadu je pre sedadlo úplne irelevantná, ak bola vždy prítomná pri cvičení? Ak je teraz na záhrade sedačka, chýba umývačka riadu a teda podnet, ktorý sa pes doteraz naučil. Takže psy musia najprv odfiltrovať to, čo je skutočne relevantné pre signál, prostredníctvom mnohých opakovaní na mnohých rôznych miestach!

Rozptyľovanie – príliš veľa, príliš rýchlo!

Ďalším faktorom nedorozumení pri výcviku psov je rozptyľovanie. Existuje nespočetné množstvo rušivých prvkov pre psov: zvuky, pachy, pohyby, ľudia, psy, autá, zvieratá... Tieto rušivé vplyvy majitelia často podceňujú a od psa sa vyžaduje správanie, ktoré zatiaľ jednoducho nevie zrealizovať! Učebné kroky sú preskočené. Výsledkom je, že pes reaguje stresom a skákavým správaním, to znamená, že prejavuje správanie, ktoré vôbec nezodpovedá situácii, napr. B. hryzenie do vodítka, skákanie a pod. Psy sa musia postupne naučiť vykonávať signály, aj keď sú rozptýlené. Je dôležité trénovať od ľahkého po ťažké. Predstavte si, že by ste mali vyriešiť funkčné rovnice hneď po naučení základnej aritmetiky!

Najlepší spôsob, ako cvičiť štruktúrovaným spôsobom, je zapísať si všetky rušivé vplyvy, s ktorými sa váš pes stretáva: druhy jedla, hračky, ľudia, zvieratá, pachy atď. Potom zoraďte rušivé vplyvy podľa poradia. Najľahšie rozptýlenie je dole a najťažšie hore. Teraz trénujte zdola nahor a choďte o úroveň vyššie iba vtedy, ak predchádzajúci krok funguje perfektne. Váš pes sa tak môže naučiť vždy vykonávať vaše signály a vy trénujete bez nedorozumení pri výcviku psa a bez preťaženia a stresu!


Súvisiace články
  1. Zrak psov
  2. Výber partnera: nájdite správneho psa
  3. Demencia u psov
  4. Portrét plemena írskeho vodného španiela
  5. Jämthund v portréte plemena
  6. Plemeno portrét japonskej brady