Nedávne štúdie: psy sa cítia ako ľudia
Nie je to tak dávno, čo veda jednoducho popierala, že zvieratá majú schopnosť cítiť. Dnes vieme, že je to veľmi odlišné. Zvieratá dokážu cítiť. A nielen našich najbližších biologických príbuzných, ľudoopov. Vlastnosť schopnosti rozvíjať city bola preukázaná už u rýb. Dokonca aj mäkkýše majú pocity, ako keď homára hodia živého do vriacej vody. Naši psi a mačky majú dokonca veľmi vyvinutý citový život. My milovníci psov a mačiek to cítime každý deň. U psov to teraz veda skúma čoraz bližšie.
Ako spoznáme pocity psov?
Psy nám ukazujú svoje pocity. Ale ako máme skutočne vedieť, čo vlastne cítia? Psy o tom nevedia rozprávať ako ľudia. Ostáva teda otvorené, čo cíti jazvečík vo svojom vnútri, keď svojim verným pohľadom obmäkčí naše srdcia. Veda našla rôzne prístupy k nášmu citovému životu. Metódy boli pôvodne vyvinuté pre nás ľudí. Na psoch však fungujú rovnako dobre. Elektrické impulzy, ktoré vychádzajú z práce nášho mozgu, sa nám darí merať už veľmi dlho. Alebo meriame zmeny odolnosti našej pokožky. S takýmito metódami pracujú napríklad detektory lži. Búšenie srdca je tiež indikátorom pocitov.
Buldogovi zlyhali meracie prístroje
Americký psychológ William T. James uskutočnil koncom 20. rokov minulého storočia rozsiahle merania na psoch rôznych plemien. Študoval ich mozgové vlny a reflexy. Dokázal tak urobiť pomerne presnú klasifikáciu plemien psov do rôznych psychologických typov. V anglickom buldogu bol úžasný efekt. V prvom rade Bulldogs vykazovali extrémne nízke hodnoty. Po vzrušení vystrelili hodnoty v priebehu niekoľkých sekúnd tak vysoko, že stupnica meracích prístrojov už nestačila. A tak majster a pani poznajú svojho Buldoga. Dokáže zrejme zaspať na pohovke a potom, keď zazvoní zvonček, vystreliť ako raketa smerom k dverám s dunivou basou. Všetko, čo je na priamej ceste, sa prevalí. Keď „nebezpečenstvo“ pominie, pohovka sa v priebehu niekoľkých sekúnd znova odpočúva, akoby sa nič nestalo.
Veda znovu objavuje psa
Na dlhý čas zaspala aj veda okolo psa. To sa za posledné roky radikálne zmenilo. Dnes sa používajú najmodernejšie metódy, aby sa pes pozrel oveľa bližšie. To je pravda v pravom zmysle slova. Maďarský biológ Ádám Miklósi a americký psychiater Gregory Berns vyšetrujú psov tomografom. Môžete tak sledovať mozog pri práci. V skutočnosti fungovanie ľudského aj psieho mozgu vykazuje nápadné podobnosti. A celkom objektívne ukazuje aj citovú blízkosť oboch druhov. Keď páni alebo paničky vidia svojho psa, aktivujú sa tie isté oblasti mozgu, ako keď vidia svoje vlastné deti. Rovnako je to aj so psami, aj keď vonia len svojho pána či paničky. Gregory Berns to dokázal v roku 2017 pomocou fMRT filmy vyrobené jeho tomografom. Ak uvidíte cudzieho človeka alebo cudzieho psa, tieto oblasti zostanú neaktívne. Typická mozgová aktivita sa vyskytuje len u vlastného známeho náprotivku, ktorý človeku prirástol k srdcu.
Centrum odmeny a dôvery
Táto oblasť, ktorá sa aktivuje, keď uvidíte svojho vlastného psa, je caudate nucleus. Považuje sa za centrum odmeny a dôvery. Zaujímavosťou je, že keď sa na vás váš pes pozrie, poskočí mu aj caudatus nucleus. Tieto merania mozgovej aktivity zodpovedajú našim pocitom, ktoré je nám dovolené s našimi psami denne zažívať. Je to krásny pocit vzájomnej intimity. Takže si to nepredstavujeme. Áno, teraz vieme, že náš pes to cíti rovnako.
Hormóny ako oxytocín
Tieto merania fMRI však nie sú jediným objektívnym spôsobom prístupu k pocitom ľudí a psov. Dnes máme prehľad o funkcii hormónov a vieme ich jednoducho zmerať. Známy je hormón oxytocín, ktorý sa považuje za spojovací hormón. V skutočnosti má tento efekt len v úzkom okruhu dôverníkov. Oxytocín je obzvlášť dôležitý u všetkých cicavcov, ktoré musia dlhodobo vychovávať mláďatá. Po prvé, podporuje väzbu medzi deťmi a matkami a robí nás tolerantnejšími voči nepríjemným veciam, ako je plač dieťaťa. Pri oxytocíne opäť vidíme rovnaké účinky ako pri mozgových aktivitách. Stúpanie hladiny oxytocínu bolo namerané napríklad pri zdravení pánov alebo paničiek a ich psov. A tu opäť na oboch stranách rovnako. Takže z priateľov je to skutočná radosť. Existuje aj zodpovedajúci náprotivok. Psy môžu žiarliť dokonca ako my. To sa zistilo v roku 2014.
Význam pre liečbu duševných chorôb
Vedci teraz skúmajú takéto podobnosti medzi dvoma druhmi, ktoré sú zvláštnosťou živočíšnej ríše, pomocou génov. Obzvlášť vzrušujúce sú génové segmenty, ktoré sa počas procesu domestikácie zmenili z vlka na psa, čím sa z divokého vlka stal priateľ, pracovný a kooperačný partner ľudí. Na tento účel sa skúmajú genetické rozdiely medzi rôznymi plemenami psov. Na prvej „Kanickej vedeckej konferencii“ vo Phoenixe/USA informovali profesorka z Harvardu Elinor Karlsson a jej asistentka Kathrin Lordová o súčasnom stave výskumu. V súčasnosti sa s veľkými finančnými nákladmi zriaďuje obrovská génová databáza pre vlkov, psov a psie plemená. Cieľom je vyvinúť novú generáciu psychofarmák pre ľudí, ktorých účinok má pôsobiť tak, že aktivuje alebo deaktivuje veľmi presne definované génové úseky (SNP). Človek chce identifikovať tieto génové úseky skúmaním psov. To dáva zmysel len vtedy, ak sú ľudia a psy mentálne veľmi podobní. Ostáva len dúfať, že naše psy potom nepoužijú na testovanie nových psychofarmák.
Sociálne a emocionálne
Tieto úžasné podobnosti medzi dvoma druhmi boli základom toho, že sa ľudia a vlci vôbec mohli spojiť. Takto nás spája dobrých 30000 rokov spoločného života a práce, dobré aj zlé časy. Ďalší náznak tohto zvláštneho vzťahu nám dávajú behaviorálni biológovia. Vedci z Viedne pod vedením profesora Ludwiga Hubera dokázali, že psy dokážu rozlíšiť ľudské emocionálne prejavy, ako je hnev a radosť, lepšie ako akékoľvek iné zviera. Psy to ešte dokázali, keď boli obrázky rozsekané. Tu boli ešte lepší ako my ľudia sami. Psy schválne menia mimiku, aby nás ľudí obmäkčili. Máš štekanie vyvinuté na komunikáciu s nami ľuďmi. Psy poznajú a rešpektujú pravidlá ľudí. Stali sa tiež emocionálnou súčasťou našej sociálnej štruktúry. Preto by sme našich psov nemali humanizovať. Ale môžeme s nimi prechádzať životom bez zábran a známejším spôsobom. V mnohom sa cítia ako my ľudia.
