Heidschnuckenweg v Lüneburskom vresovisku

Pozícia

Kde je lüneburské vresovisko?

Lüneburské vresoviská sa nachádzajú v severnom Nemecku, presnejšie západne od Lüneburgu a južne od Hamburgu. Tu ide cez 13 etáp z Fischbeku do Celle cez očarujúcu prírodu Lüneburského vresoviska po kvalitnom turistickom chodníku Heidschnuckenweg v Lüneburskom vresovisku. Prírodu charakterizujú vresoviská, malé kopce a lesy.

Netreba zabúdať: Heidschnucke je staré vidiecke plemeno oviec, ktoré dalo chodníku meno. Heidschnucke možno niekedy vidieť, ako sa pasie mimo chodníkov a sú považovaní za ochrancov zvieracej krajiny, ktorí sú kľúčoví pre to, aby sa zachovalo najväčšie vresoviská v Európe. Vresovisko zostáva krátke kvôli ovciam. Dosiahne sa štruktúra podobná savane a pôda chudobná na živiny sa zachová. Medzi ovcami možno mimochodom zbadať aj kozy, ktoré Heidschnuckenovi pomáhajú s údržbou krajiny. Kozy dokážu obhrýzť silnejšie a vyššie stromy, ako je breza a borovica.

Rovnako vďačnými ošetrovateľmi sú včely na vresovisku, ktoré vres opeľujú a zabezpečujú tak jeho ďalšiu existenciu. A tu tiež prispievajú heidschnucken, ktorí svojimi nohami ničia siete pavúkov a uľahčujú tak prácu včelám. Celkovo sa na vresovisku pasie okolo 9000 oviec v dvanástich stádach. Tradične ich vedú pastieri.

Turistické chodníky

Aké turistické chodníky sa nachádzajú na heidschnuckenweg v lüneburskom vresovisku?

Turistické chodníky vychádzajú z dvanástich etáp, ktoré môžete absolvovať na Heidschnuckenweg. Každá z týchto etáp je dlhá desať až tridsať kilometrov. Cestičky sú veľmi príjemné na prechádzku, pretože väčšinou ide o piesočnaté chodníky, ktoré vedú stredom vresoviska a lesov. Prejdete aj potokmi a jazierkami, ktoré ponúkajú možnosť schladiť sa. V závislosti od túry je možné sa občerstviť na jednej z fariem, aj keď táto možnosť nie je k dispozícii na každom pódiu. Turisti by preto mali mať vždy dostatok pitia a zbaliť si zásoby.

Kvet vresu je obzvlášť krásny, keď sa krajina vresoviska rozžiari v známom odtieni fialovej. Kvitnutie vresu závisí od celkových poveternostných podmienok, ale zvyčajne ho možno obdivovať od začiatku augusta do polovice septembra. Mimochodom, oplatí sa navštíviť aj v tomto období alebo o niečo neskôr kvôli „indiánskym letám“, ktoré popisujú rôzne zlaté tóny sfarbených listov na jeseň. Lüneburské vresoviská láka aj zlatými lesmi, ktoré vytvárajú magickú atmosféru.

Je lüneburské vresovisko vhodné pre psov?

Ak chcete navštíviť Lüneburské vresoviská, mali by ste tak urobiť so svojím psom, pretože množstvo piesočnatých chodníkov a tichá príroda inšpirujú aj štvornohého priateľa. Na rozdiel od horských oblastí tu nie sú žiadne lezecké oblasti ani rebríky či mrežové mosty, ktoré by veľmi sťažovali zobrať psa so sebou.

Ale aj bez psa by sa návštevníci mali vždy zdržiavať na cestičkách, aby vresovisko zostalo ešte dlho nedotknuté ako teraz. Keďže vresovisko je vďaka vzácnej prírode ideálnym domovom aj pre rovnako vzácne druhy zvierat, štvornohých kamarátov treba držať na reťazi, aby neohrozili žiadne ohrozené druhy zvierat. Aj kvôli stádam oviec, z ktorých niektoré sa pasú v blízkosti s jahniatami, sa treba vyhnúť zbytočnému riziku.

Aké sú hlavné atrakcie lüneburského vresoviska?

Ako už bolo spomenuté, vrcholom nádhernej prírody je samozrejme kvitnutie vresu koncom leta a babie leto na jeseň. V tomto období stojí za návštevu obdivovať ružové a fialové tóny vresu a zlaté tóny stromov. Vtedy vôňa lesov a stúpajúce hmly na vresoviskách ponúkajú jedinečnú atmosféru.

Pozdĺž cesty Heidschnuckenweg stojí za pozornosť napríklad Brunsberg, ktorý ponúka panoramatický výhľad na vresovisko a je úplne obklopený lesmi, ako aj Wilseder berg, ktorý je so 169 metrami najvyššou horou Severonemeckej nížiny. Medzi najkrajšie vresoviská patria údolie Büsenbach pri Handeloh, Weseler heide medzi Wesel a Undeloh a Totengrund juhovýchodne od Wilsede. Tu máte nádherný výhľad na impozantnú vresovú nádheru.