Mýtus: regulujú si to medzi sebou!

V bežnom živote sa zas a znova stáva, že sa náš pes dostáva do pre neho nepríjemných situácií. Pri stretnutí s inými psami je často pocit nepohodlia. Ak tu dôjde ku konfliktu, mnohým psíčkarom vyvstáva otázka: Mám svojho psa zo situácie dostať? Alebo si to regulujú medzi sebou?

Napriek dôležitým zisteniam výskumu, ktoré podporujú dôležitosť väzby medzi človekom a psom, sa zdá, že toto všeobecné tvrdenie je stále bežné.
V nasledujúcom článku si vysvetlíme, prečo je dôležité, aby sme v konfliktných situáciách aktívne zasahovali a objasňovali nášmu psovi situácie, keď potrebuje našu pomoc.

Ako sa cítite, keď musíte stresovú situáciu riešiť sami? Vystresovaný a opustený sám? Preťažený? Naši psi sa často cítia rovnako. Keď pozorujeme našich psov v stresovej situácii, vidíme, že začnú situáciu deeskalovať hneď od začiatku. Vykazujú rôzne signály upokojenia a prirodzené reakcie na stres, ako je šnupanie zeme, čo je skok vpred. Naši psi vo väčšine prípadov nájdu riešenie sami a zvládajú nepríjemné situácie na vlastnú päsť. Z času na čas sa však stane, že pes nemá na výber a je zo situácie úplne zdrvený. Ak takáto situácia nastane, mali by sme ako majitelia zasiahnuť a nenechať psov, aby si túto situáciu medzi sebou regulovali. Psy potrebujú podporu svojho človeka. Najmä v situáciách, ktoré ich preťažujú.

Môžete to aktívne urobiť, aby ste svojmu psovi poskytli istotu v stresových situáciách:

Najneskôr keď uvidíte, že váš pes si už nevie rady a hľadá pomoc, mali by ste ako majiteľ zasiahnuť. Pri stretnutí s inými psami sa môžete postaviť ochranne pred svojho psa. Vzdialenosť si môžete vybudovať prechádzkou so psom preč od druhého tímu ľudí a psov. Druhého psa môžete zablokovať aj rečou tela. Samozrejme, robte to len vtedy, ak si dôverujete, ak sa v danej situácii cítite dobre a viete situáciu posúdiť. Ak to chcete urobiť, natiahnite ruku a pokojným, ale pevným tónom povedzte „stop“. Môžete pripútať svojho psa alebo požiadať druhého majiteľa psa, aby pripútal svojho psa, aby sa medzi nimi vytvorila vzdialenosť.

Pes sa našimi opatreniami učí, že sa na nás môže spoľahnúť. Ako referenčnej osobe mu ponúkame istotu a zároveň posilňujeme naše puto. Pretože ak má pes opakovane skúsenosť s tým, že v konfliktnej situácii prehrá a musí sa postaviť za seba, pretože mu nepomôžeme, môže sa stať, že sa snaží udržať ostatných psov na dištanc tým, že sa bude dlhodobo brániť.. Svoju stratégiu robí štekaním a vrčaním zubov. Dúfa, že už ho neprinesú ďalšie nepríjemné zážitky. Samotné prechádzky a stretnutia so psom sú čoraz nepríjemnejšie. Postavte sa za svojho psa a buďte pre neho ako skala v príboji. Ukážte mu, že sa na vás môže obrátiť, ak sám nemá riešenie a pomôžte mu deeskalovať stresové situácie.

Tiež nechajte svojho psa pochopiť, ktoré správanie je žiaduce a ktoré je nežiaduce. Niektorí psi sa musia naučiť pristupovať k iným psom pokojne a nebehať priamo na nich. Môžeme to považovať za normálne správanie, ale niektorých psov je potrebné naučiť, ako pristupovať k prichádzajúcemu tímu ľudí a psov s rešpektom a pokojom.

Konajte s nadhľadom

Samozrejme, ešte lepšie je, že ako vlastníci konáme s nadhľadom a ak je to možné, nepripúšťame prvoplánovo vznikať konflikty. Samozrejme, nie každej stresovej situácii sa dá vyhnúť. Ani my by sme nemali, pretože naše psy sa učia z konfliktov a nepríjemných situácií a vyvíjajú pre seba nové stratégie riešenia, ktoré môžu využiť inokedy.

Napriek tomu sa už dá preventívne uistiť, že sa psom, keď sú na prechádzke, vyhýbali s dostatočným odstupom od seba skôr, než dôjde k vážnej hádke. Pri najbližšej prechádzke sa tak môžete malým oblúkom priblížiť k prichádzajúcemu ľudsko-psímu záprahu. Ak ste niekedy pozorovali pohodové stretnutie psov, možno ste si všimli, že psy vždy najskôr obchádzajú okolo seba, teda približujú sa oblúkom. Vbehnutie do seba čelne by mohlo byť pre druhého psa nepochopené a vnímané ako hrozba. Dávajte si teda pozor na malé náznaky hneď od začiatku priblíženia, ako sú upokojujúce signály – olízajte si nos alebo čuchajte do zeme. Pri správnom načasovaní môžeme ako vlastníci zasiahnuť včas a zneškodniť konfliktné situácie alebo im dokonca predchádzať.

Ale riešia psy konflikt medzi sebou alebo nie?

Samozrejme, že psy riešia konflikty po svojom. Ale je to to, čo chceme? A ešte dôležitejšia otázka: chce to náš pes? Pravdepodobne nie. Ak svojmu psovi ponúkneme ochranu hneď od začiatku, keď ju bude potrebovať, zapamätá si to a bude hľadať našu pomoc aj v iných situáciách, ktoré sú pre neho stresujúce, namiesto toho, aby to skúšal na vlastnej koži a hľadal stratégiu riešenia.

Napriek tomu je dôležité, aby psi sami získavali skúsenosti, aby spoznali svoje hranice. Dobrým príkladom spoznávania vlastných limitov je inhibícia uhryznutia, ktorú sa psy naučia, keď sú šteniatka. šteniatka môžu používať zuby a hrýzť hneď od začiatku. Najprv však musia nadobudnúť správnu intenzitu hryzenia. Ak sa však cítia preťažení a už si nevedia pomôcť, pes môže uhryznúť, aby sa zo situácie dostal. Ak sa mu to podarí, dovolí, aby sa toto správanie stalo jeho stratégiou, a preto ho bude v budúcnosti prejavovať častejšie. Z nášho pohľadu je to nežiaduce správanie. Ak nedáme nášmu psovi najavo, ktoré správanie považujeme za žiaduce a ktoré za nežiaduce, pes sa nemôže vedieť správať a podľa vlastného uváženia zareaguje a situáciu vyrieši.