Poľovnícke psy

Na rozdiel od poľovných psov z čisto výstavných alebo rodinných plemien sú poľovné psy z výkonnostných línií
Na rozdiel od poľovných psov z čisto výstavných alebo rodinných plemien sú poľovné psy z výkonnostných línií veľmi skoro pripravené na neskoršie použitie v poľovníctve.

Nikdy by som sa neodvážil
loviť bez dobrého psa Ak
chýba, nech je kdekoľvek,
z lovu sa stáva podvod.
(autor neznámy)

Dobrý poľovný pes je u väčšiny poľovníkov veľmi obľúbený a má veľkú úctu. Schopnosti takéhoto psa sú pri love nenahraditeľné. Nie nadarmo zákony o poľovníctve jednotlivých spolkových krajín stanovujú používanie úžitkových poľovných psov pri poľovačke. Čo však robí dobrého poľovného psa? Čo treba zvážiť pri nákupe, uchovávaní a školení?

Správny pes pre poľovníka

Využitie psa ako pomocníka pri love je určite jednou z najstarších oblastí činnosti psov
Využitie psa ako pomocníka pri love je určite jednou z najstarších oblastí činnosti psov.

Využitie psa ako pomocníka pri love je určite jednou z najstarších oblastí činnosti psov. Šľachtiteľským výberom preto v priebehu storočí vzniklo nespočetné množstvo plemien poľovných psov, ktoré môžu v rámci poľovačky vykonávať rôzne činnosti. Na vyhľadávanie zranenej zveri sú špecialisti: pachoví psi, majstri v dohľadávaní zveri: španieli alebo odborníci na lov v budovách: jazvečíky Podľa možností poľovného revíru a preferencií poľovníka sa vyberie ten správny pes. Často sa však stáva, že počas lovu vznikajú rôzne úlohy. Pes má zver upozorňovať, lokalizovať, hľadať a po výstrele aj aportovať. Len máloktorý poľovník si dnes dokáže ponechať viac ako jedného či dvoch psov. Preto sú najobľúbenejšie plemená v rukách poľovníkov tie, ktoré sú veľmi všestranné. V popredí sú stavače ako weimarský stavač, nemecký krátkosrstý stavač alebo nemecký drôtosrstý stavač. Ale jazvečík je tiež vítaný a dá sa použiť oveľa univerzálnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú teda ideálne na stopovanie a umiestnenie väčšej zveri ako sú ošípané. Nebránia sa ani aportovaniu, hoci retrievery sú v tom samozrejme profíci, a preto sa často nachádzajú aj v rukách poľovníkov.

Požiadavky na držanie tela

Psy sú vo všeobecnosti náročnejšie. Keďže boli vyšľachtené na špeciálne úlohy, potrebujú viac práce a cvičenia ako čisto spoloční psi, ako napríklad Havanese. Málokedy sa však poľovníkom stáva, že túto prácu vykonávajú na plný úväzok a každý deň sú hodiny vonku v revíri. Pri poľovačke treba dodržiavať aj uzavreté obdobia. Objektívne povedané, poľovnícky pes sa v dnešnej dobe využíva pomerne málo. Ale mal by spĺňať aj úlohu dobrého a prispôsobivého rodinného psa. Je preto spravodlivé povedať, že moderný poľovný pes má viacero zamestnaní: spoločníka na poľovačke a spoločenského partnera pre celú rodinu. Tieto požiadavky nie je ľahké splniť. Už len kvôli svojmu plemenu sú poľovné psy často citlivejšie na vonkajšie podnety, ľahko sa vzrušujú a potrebujú sa naučiť byť pokojné. V bežnej domácnosti treba dbať na to, aby mal pes dostatok možností stiahnuť sa do seba a tie mu boli aj chutné. Výcvik psieho boxu je veľmi užitočný. Všetci členovia rodiny by tiež mali byť vyškolení a dohodnutí na pravidlách a manipulácii so psom. Jasné štruktúry poskytujú bezpečnosť.
Na jednej strane je podpora odpočinku v rozpore s potrebou práce týchto psov na strane druhej. Psy sú vo všeobecnosti veľmi agilné a chcú a mali by sa využívať naplno. A to pravidelne, teda aj mimo poľovníckej sezóny. V závislosti od psa to poľovníci robia vhodnými alternatívnymi aktivitami. Nastavujú sa stopy či vláčenie, trénuje sa hľadanie a privádzanie náhradnej koristi, tzv. dummy, alebo veľká potreba behania niektorých plemien sa uspokojuje rozsiahlymi cyklovýletmi. Ak je obsadenosť správna, zvyčajne máte vo vnútri pokojného a uvoľneného spolubývajúceho.

Školenie

Na rozdiel od poľovných psov z čisto výstavných alebo rodinných plemien sú poľovné psy z výkonnostných línií veľmi skoro pripravené na neskoršie použitie v poľovníctve. Poľovník si väčšinou vyberá psa od chovateľa, ktorý je sám poľovníkom a svojich psov na poľovačku vedie. Rodičovské zvieratá musia prinajmenšom preukázať, že majú potrebné schopnosti na poľovné využitie, teda musia mať zloženú plemennú skúšku. To má zabezpečiť, aby potomstvo malo aj potrebný talent na lov. Ale samozrejme genetika sama o sebe nerobí spoľahlivého poľovného psa. Šteniatkam sa preto u chovateľa „vtisne“ do budúceho poľa pôsobnosti. Dozviete sa o špecifických pachoch lovenej zveri, beriete sa na krátke výlety do revíru, počuli výstrel a pod. Veľmi ambiciózni chovatelia dokonca pracujú na šteniatkach, v závislosti od dátumu a času dodania, na stimulačnej tyči a podmienenej spätnej píšťalke. Takýto odchov nie je len príležitostný, ak ho chcete robiť dobre. Nový majiteľ potom pokračuje vo výcviku a cvičí svojho psa tak, aby zvládol potrebné skúšky a splnil aj plánované poľovnícke úlohy.

Výcvik poľovných psov sa mimochodom považuje za poľovnícku prax, a preto ho môžu vykonávať len držitelia poľovného lístka. Vycvičiť svojho psa na lov, aby ste ho naplno využili bez toho, aby ste sami boli poľovníkom, nie je jednoduché. Je veľmi ľahké sa dostať do konfliktu s platnými zákonmi a nariadeniami.

Skúšky a poľovnícke využitie

Džungľa skúšok poľovných psov je pre outsiderov naozaj len ťažko prehľadná: združená skúška dorastu, jesenná chovateľská skúška, potná skúška, vernosť priviesť, poslušnosť, skúška zdatnosti... Pri rôznych skúškach sa preverujú vrodené vlastnosti psa. dopytujú sa jednak rôzne témy v závislosti od plemena a plánovaného použitia. Poľovnícke psy musia okrem iného preukázať, že sú nepriestrelné a poslušné a že dokážu podľa svojho plemena zastávať určité úlohy: aportovanie, vyhľadávanie, ukazovanie a mnohé ďalšie. Výcvik spoľahlivého poľovného psa teda zaberie veľa času. Ak však pri love skončíte so spoľahlivým a schopným partnerom, je to veľká odmena za všetko vaše úsilie.