Test charakteru u psov - aký je náhodný?

Test charakteru u psov môže zmeniť život. Či sa ďalšia cesta skončí sociálne integrovaným v rodine, v chovateľskej stanici útulku alebo dokonca injekciou, vždy závisí od výsledku testu charakteru. V Nemecku sa pravidlá líšia v závislosti od spolkovej krajiny. Ak sa pes zúčastnil útoku hryzením, zvyčajne musí ísť na skúšku povahy. Nezáleží na tom, či sa pes len bránil dobíjajúcemu psovi – čo by bolo len jeho dobre pochopiteľné prirodzené správanie. Výsledok takýchto testov určí, či jeho budúci život bude podmienený. Do úvahy prichádza napríklad náhubok alebo vodítko, povinnosť konzultovať s trénerom psov alebo pokuta pre pánov či paničky.

Povahový test a zoznamy psov

Od takzvanej hystérie útočných psov v roku 2000 boli psy masovo usmrcované, ako sa to stalo v Hamburgu. Len preto, že boli zaradení do konkrétnej rasy. V osobnostných testoch nepreukázali požadované správanie. Tí politici, ktorí sa prejavili ako mimoriadne zhovievaví voči majiteľom psov, ktorí sa stali nápadnými, sa považovali za obzvlášť ostré. Často demonštratívne prejavovaná tvrdosť voči psom sa bohužiaľ pravidelne spája s povrchnosťou vo veci. Aká technická spôsobilosť sa vlastne skrýva za zoznamami psov, požiadavkami na chov či osobnostnými skúškami?

Tajomstvo hrkálok

Najprv sa pozrime na zoznamy potkanov, ktoré existujú prakticky v každej spolkovej krajine a kantóne v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Vidíme pestrú kopu prevažne vzácnych plemien psov. S „germánskym medvedím psom“ dosiahlo „plemeno psa“ právne uznanie, ktoré nebolo uznané žiadnou kynologickou organizáciou. Skutočne existujúce plemeno psa, ktoré s veľkým náskokom vedie v štatistike pohryznutí, sa vôbec neobjavuje.

Iste, nemecký ovčiak je tiež zďaleka najobľúbenejšie plemeno psov. Ale s akými argumentmi tu ani nepríde, zatiaľ čo psie plemená ako mastif – aby som uviedol len jeden príklad – u ktorých nebol od roku 1949 oficiálne zaznamenaný ani jeden prípad pohryznutia – sa pravidelne objavujú? Ak by išlo o frekvenciu zaznamenaných prípadov pohryznutia, kríženec by musel byť na vrchole každého z týchto zákonných zoznamov.

Potrebná kompetencia

Aby nedošlo k nepochopeniu! Podľa môjho názoru by na takýchto zoznamoch nemalo byť ani jedno plemeno psa. Ktorá odborná komisia vypracovala tieto zoznamy, ktoré majú silu zákona? Je to tak, takéto odborné komisie neexistujú. Skutoční odborníci, dokonca aj kompletné doktorandské práce, ako napríklad na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Hannoveri, opakovane upozorňujú, že takéto kategorizácie podľa plemien nemajú technické opodstatnenie.

Ani jedno plemeno psa nie je prirodzene agresívne, najmä nie voči ľuďom! Ale každého psa môžete urobiť agresívnym.

Nie je spoľahlivejšie ako hod mincou?

V charakterových testoch to s technickou spôsobilosťou nevyzerá oveľa lepšie. Tento problém bol kľúčovou témou na prvej severoamerickej konferencii profesionálnych psov, na ktorej som sa mohol zúčastniť a na ktorej som mohol hovoriť. Konferenciu Canine science zorganizovala Arizona State University v Tempe (Phoenix).

Povahové testy v útulkoch nie sú o nič spoľahlivejšie ako hod mincou, tvrdí jedna z asi tucta prednášok na túto tému. Janis Bradley, riaditeľka „National Canine Research Council“ a jej tím sa komplexne pozreli na testy charakteru používané v útulkoch pre zvieratá v USA. Každý jednotlivý prvok testov bol podrobený teoretickej a praktickej skúške. Najmä metódy, ktoré sú bežné aj v Nemecku na vyprovokovanie psov k agresívnemu správaniu, ako je použitie palice, čumenie, oheň, otváranie dáždnika a pod., sa ukázali ako úplne bezcenné, ba až zavádzajúce. O bezcennosti dnešných testovacích metód svedčia aj štatistické výsledky z praxe.

Fatálne následky domnelých charakterových testov

Musíte vedieť, že v mnohých útulkoch pre zvieratá v USA, ktoré často prevádzkuje "organizácia na ochranu zvierat", ktorá je aktívna aj v Nemecku, tieto testy klasifikujú psov ako vhodných na osvojenie alebo ich okamžite usmrtia. Výsledok je v každom ohľade fatálny. Na jednej strane môžu prísť do rodiny s deťmi nevhodné psy, na druhej strane psychicky a fyzicky úplne zdravé psy môžu byť utratené.

To sa odráža aj v miere návratnosti, ako sa zistilo v rôznych štúdiách. Profesor psychológie a odborník na psy Clive Wynne, ktorý veľmi dobre pozná psychologické testovacie metódy pre ľudí, potvrdil úskalia dnešných povahových testov - nazval ich úskalia - z hľadiska metodiky. Povahovým testom psov chýba vedecký základ. Nebol urobený žiadny pokus o skutočnú kontrolu výsledkov testov a tým o zabezpečenie ich skutočnej spoľahlivosti. Wynne navrhol vyvinúť nové testy s rovnakou vedeckou prísnosťou, ktorá sa už dlho používa u ľudí.

Odborný výcvik v kynológii

Dokonca ani testy osobnosti psov, ktoré sú bežné v Nemecku, pravdepodobne neobstoja pri odbornej kontrole. Okrem toho je situácia úplne neprehľadná. Takéto testy často vykonávajú skutoční alebo domnelí odborníci s takmer žiadnou prezentovateľnou kvalifikáciou, ktorých poverili miestne regulačné orgány. A odkiaľ by mala pochádzať „predstaviteľná kvalifikácia“? V nemecky hovoriacich krajinách existujú len vzdelávacie kurzy alebo kurzy, ktoré ponúkajú súkromné osoby alebo organizácie. Ich skutočná odborná spôsobilosť môže byť dobrá, ale nepodlieha žiadnej vedeckej kontrole ani transparentnosti – len „ako keď si hodíte mincou“. Iba Univerzita veterinárskeho lekárstva vo Viedni ponúka štátny vzdelávací kurz pre „ na. Kynológia znamená štúdium psa. Po štyroch semestroch sa udeľuje titul „Akademicky diplomovaný kynológ“.

Oživte výskum psov v Nemecku

S takýmito nádejnými prístupmi ešte stále nemáme podložený test osobnosti. V Nemecku neexistuje ani len katedra či univerzitný ústav pre kynológiu či výskum psov. Inštitút Maxa Planka v Lipsku, ktorý bol dočasne lídrom v tejto oblasti, bohužiaľ ukončil svoje štúdie o správaní psov v roku 2013. Rovnaký osud postihol aj výskum psov na univerzite v Kieli. Z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat by malo veľký zmysel rozvíjať sa a rozširovať naša odbornosť v oblasti kynológie. Jedným z cieľov by bolo lepšie porozumieť správaniu našich psov. A na základe toho vývoj spoľahlivých testovacích metód. Psy z útulkov by sa tak mohli lepšie umiestniť na správne miesta a „nápadné“ psy by mohli byť dnešnou skúškou povahy ušetrené od pochybnej diagnózy. To by bola aplikovaná ochrana zvierat. Naši psi si zaslúžili trochu viac starostlivosti a pozornosti.