Očkovanie psov? Áno, ale proti čomu...
Zdravý pes často navštevuje svojho veterinára len na každoročné očkovanie. Má však každoročné osvieženie naozaj zmysel? Mnohí veterinári – a predovšetkým mnohí majitelia psov – teraz vnímajú obvyklú prax každoročného očkovania kriticky a obhajujú novú očkovaciu schému.
Očkovanie psov je dôležité...
Aj keď sa dnes niektoré ochorenia vyskytujú už len ojedinele, pôvodcovia psinky, parvovirózy a leptospirózy sú v populáciách domácich psov a v životnom prostredí stále prítomní. Neočkovaným psom preto hrozí, že ochorejú. Každé zaočkované zviera navyše prispieva k ochrane celej populácie. Ak je chránené vysoké percento zvierat, patogény sa môžu šíriť len v malej miere. Každý majiteľ psa je teda zodpovedný aj za ochranu všetkých ostatných psov.
... Ale tiež nie neškodné
Akékoľvek lekárske ošetrenie so sebou nesie riziká, vrátane očkovania. Vyskytujú sa akútne reakcie na očkovanie, ale aj neskoré následky, ktoré už s očkovaním často nesúvisia. Väčšina sťažností našťastie rýchlo ustúpi, no napriek tomu trvalé následné škody sa môže vyskytnúť aj epilepsia alebo alergie. Bohužiaľ, existuje len niekoľko štúdií na túto tému. Je preto dôležité pristupovať k téme očkovania zodpovedne a očkovať čo najviac, ale čo najmenej. Riziko očkovania je však menšie ako riziko, ktoré predstavujú choroby, proti ktorým môžeme našich psov zaočkovať. Pretože ide o závažné, väčšinou vírusové ochorenia, ktoré sa nedajú liečiť kauzálne, a preto sa ťažko a niekedy aj nedajú vyliečiť. Mnohé končia fatálne.
Extra tip
Individuálna ochrana očkovaním
Či sa má vôbec očkovať, ako často a proti čomu – na to existuje množstvo názorov. Ako zodpovedný majiteľ psa by ste mali tento problém prediskutovať so svojím veterinárom a požiadať o radu. Rozhodne by mal brať vážne všetky vaše obavy a prispôsobiť očkovaciu schému vášmu psovi. Pretože nie každý pes je vystavený rovnakým rizikám: Napríklad pes pracovníka útulku sa môže pravidelne stretávať s novými psami zo zahraničia, poľovnícky pes má priamy kontakt s jeleňmi a líškami, kým malý Yorki seniora občan chodí len malé okruhy po bloku v meste. Možnosti a pravdepodobnosť nákazy hrozivou chorobou sú tu veľmi rozdielne.
Dôležité: Aby sa vylúčili možné vedľajšie účinky, je dôležité, aby bol pes po očkovaní absolútne zdravý. Ak máte pocit, že váš pes má miernu infekciu, nebojte sa termín očkovania opäť odložiť. Možné reakcie na očkovanie sú:
- Únava a únava počas nasledujúcich 2-3 dní
- Malý hrbolček v mieste vpichu, ktorý sa sám vstrebe najneskôr po 6-8 týždňoch
Ďalší tip: Nechajte pred očkovaním skontrolovať trus svojho psa, či neobsahuje červy, pretože odčervenie môže - najmä u šteniat - zhoršiť účinnosť očkovania.
Proti akým chorobám sa očkuje?
Očkovaním sa možno vyhnúť nasledujúcim ochoreniam alebo znížiť riziko infekcie. Vzhľadom na to, že väčšinou existujú rôzne kmene vírusov, ktoré sa aj „ďalej vyvíjajú“, nie je vždy 100% ochrana – podobne ako pri očkovaní proti chrípke u ľudí.
Distemper
Pska je vírusové ochorenie, ktoré je vysoko nákazlivé a je známe už od 18. storočia. Našťastie sa v tejto krajine vďaka pravidelnému očkovaniu psov stala vzácnou, no stále to bola jedna z chorôb, na ktorú v 60. rokoch umieralo najviac psov.
Toto ochorenie postihuje najmä šteniatka a mladých psov. Vírus sa šíri v tele a postihuje – v závislosti od priebehu – vnútorné orgány, nervový systém (najmä mozog a miechu) a/alebo oko. To môže viesť k najzávažnejším následným škodám a nie je nezvyčajné, že ochorenie skončí smrťou. Ak šteňa trpí psinkou pred výmenou zubov, zvyčajne si ponechá aspoň jeden poškodený chrup aj po zotavení: zuby sú potom u dospelého psa tiež hnedasté a menej silné. Zubná sklovina už nechráni správne a zuby sú niekedy už od útleho veku opotrebované až po malé pahýle.
Parvovírus (ochorenie psov)
Parvovírus je relatívne „mladé“ infekčné ochorenie, ktoré bolo objavené len pred menej ako 40 rokmi. Aj tu máme do činenia s vírusovým ochorením, ktoré postihuje najmä – ale nie výlučne – mladých psov. Priebeh je zvyčajne dramatický: pes trpí krvavo-vodnatou hnačkou, ktorá akoby len ťažko prestávala. Strata tekutín predstavuje akútne ohrozenie života. Najmä šteňatá môžu zomrieť na parvovírus v priebehu niekoľkých hodín, ak im čo najskôr neposkytne veterinárnu starostlivosť. A čo robí toto ochorenie obzvlášť nebezpečným: Vírus môže prežiť aj mesiace v prostredí mimo psa – napríklad prostredníctvom infikovaných vylučovaných výkalov!
Hepatitída
Toto vírusové ochorenie, ktoré sa nedá preniesť na človeka, postihuje pečeň psa. Pes chytí chorobu z výkalov alebo moču infikovaných psov. Najmä u mladých, neočkovaných psov môže byť hepatitída smrteľná vo veľmi krátkom čase a bez objavenia sa symptómov. V zásade sa môže nakaziť každý pes bez ohľadu na vek. Ak je ochorenie akútne s viditeľnými príznakmi, sú to často bolesti v hornej časti brucha, zvýšená tendencia ku krvácaniu, červené sliznice v ústach, zakalené oči a vysoká horúčka nad 40°C. Chronické priebehy zvyčajne vedú k neustálemu poklesu funkcie pečene, ktorý končí cirhózou a tým doživotným zlyhaním pečene. Takto infikované zvieratá neustále vylučujú vírus a prispievajú tak k šíreniu choroby.
Leptospiróza
Spúšťačom ochorenia sú baktérie, nie vírusy. Existujú rôzne kmene baktérií, ktoré sa vylučujú napríklad aj v moči ježkov, myší a potkanov. Tieto zvieratá neochorejú alebo ochorejú len mierne, pretože sú prirodzenými hostiteľmi baktérií. Ak sa pes napije napríklad z kaluže alebo stojatej vody s baktériami leptospirózy, tie sa cez najmenšie poranenia sliznice dostávajú priamo do krvného obehu, ničia červené krvinky a postihujú predovšetkým obličky a pečeň. Výsledkom môžu byť ťažké choroby.
Nie každý infikovaný pes však musí viditeľne ochorieť – a aj tak predstavuje nebezpečenstvo pre svoje okolie, pretože baktérie môže vylučovať slinami a močom aj niekoľko rokov! Okrem toho je toto ochorenie nákazlivé a nebezpečné aj pre človeka.
Besnota
Besnota je smrteľné vírusové ochorenie, ktoré môže postihnúť takmer všetky zvieratá a ľudí. Vírus je prítomný hlavne v slinách infikovaných zvierat a zvyčajne sa prenáša uhryznutím. Vírus prechádza nervovými dráhami do mozgu a miechy. Výsledkom je ťažký zápal mozgu a mozgových blán. Keď už choroba prepukne, nie je dostupná žiadna liečba ani pre ľudí, ani pre zvieratá.
Nemecko je od roku 2008 považované za krajinu bez besnoty, a to len vďaka dôslednej vakcinácii najmä domácich zvierat, ale aj líšok, ktoré vakcínu absorbujú cez návnadu.
V iných krajinách je to inak. A tak besnota zostáva smrteľnou chorobou, ktorá každoročne zabíja nielen zvieratá, ale aj desaťtisíce ľudí v Ázii, Afrike a východnej Európe.
Pozor: Pri „oprávnenom podozrení“ na besnotu, napríklad preto, že vášho psa pohryzla líška, môže úradný veterinárny lekár nariadiť uspanie psa. Ak má však váš pes platné očkovanie, vy aj váš pes ste na bezpečnej strane.
V Nemecku neexistuje povinné očkovanie proti besnote. Takmer všetky krajiny však vyžadujú platné očkovanie proti besnote, ak chcete do krajiny vstúpiť so psom. A účasť na mnohých psích turnajoch či výstavách či ubytovanie v psom penzióne si vyžaduje platné očkovanie. Najmä pri adopcii psov zo zahraničia (napr. cez organizácie na ochranu zvierat) by ste sa preto mali uistiť, že máte platné očkovanie proti besnote - aby ste sa ochránili pred smrteľným ochorením!
Chovateľská stanica kašeľ
Ide o infekciu horných dýchacích ciest spôsobenú rôznymi vírusmi a baktériami. Vakcinácie sú zamerané proti dvom hlavným patogénom chovateľského kašľa, nepokrývajú však celé spektrum, takže ochorieť môžu aj očkované zvieratá. Tu sú však väčšinou priebehy miernejšie. Chovateľský kašeľ sa dá zvyčajne dobre liečiť liekmi. Keďže sa choroba môže šíriť ako epidémia kvapôčkovou infekciou, očkovanie má zmysel, ak je infekčný tlak vysoký, napríklad v útulkoch pre zvieratá. Očkovanie sa odporúča aj vtedy, ak je váš pes pravidelne ubytovaný v penziónoch alebo prichádza do kontaktu s veľkými skupinami psov.
Ako dlho je očkovanie účinné?
Možno ste sa zamysleli nad tým, prečo by sa očkovanie psov malo opakovať každý rok. U ľudí však mnohé očkovania trvajú celý život alebo aspoň ponúkajú ochranu na mnoho rokov. Uvidí sa, či za tým v minulosti boli čisto finančné aspekty. V každom prípade stála vakcinačná komisia veterinárnej medicíny sa zaoberala vakcinačnými intervalmi a v súčasnosti odporúča opakovať očkovanie proti vírusovým ochoreniam len každé tri roky po kompletnej základnej imunizácii.
Očkovacia ochrana však zrejme trvá dlhšie. Stanovenie titra môže poskytnúť istotu, ktorá môže byť užitočná pri psinke, parvovíruse a hepatitíde. Krv psa sa vyšetruje, či ešte stále obsahuje dostatok protilátok proti ochoreniu. Potom nie je potrebné očkovanie. Takýto test je u niektorých veterinárnych lekárov dokonca možný ako rýchly test na mieste v praxi.
V prípade leptospirózy ochrana očkovaním netrvá príliš dlho. Ak tu chcete byť na bezpečnej strane, musíte sa dať zaočkovať aspoň raz ročne, skôr každých 6 až 9 mesiacov.
Ale nezabudnite: V prípade besnoty nezáleží na tom, či titrový test ukáže, že ochrana stále existuje. Tu platí len to, čo zákonodarca určí pre vstup psa. A to znamená pri ceste do zahraničia: Musí existovať platné očkovanie psa, ktoré je zapísané aj v medzinárodnom očkovacom preukaze.
