Portrét plemena lipicán

Lipicáni patria k domácemu plemenu, ktorému hrozí vyhynutie, zároveň sú akýmsi živým barokom – žili na predstaveniach Španielskej jazdeckej školy vo Viedni.

Pôvod a história

Zakladajúci žrebčín lipicanov je v Slovinsku v Lipici. Vnútorný rakúsky arcivojvoda Karl II. tu v roku 1580 založil dvorný žrebčín Lipica. Lipicán pochádza z otužilého krasového koňa, koňa z oblasti Lipice, ktorý bol krížený s kladrubskými, frederiksborgerskými a neapolskými, ako aj s arabskými a španielskymi koňmi. Krasová oblasť v okolí Lipice je veľmi neúrodná, preto sa kone, pôvodne nazývané Španielsky kras, museli uskromniť.

Po prvej svetovej vojne boli lipicáni chovaní v Piber / Rakúsko. V Španielskej jazdeckej škole vo Viedni, ktorú v rokoch 1729 až 1735 nechal postaviť cisár Karol VI., sa tradične jazdí na lipicánoch. Dodnes sa venovali klasickému jazdectvu.

Stav barokových koní však počas druhej svetovej vojny značne utrpel, takže do Lipice sa vrátilo len jedenásť koní. So žrebcom z línie Siglavy bol obnovený chov s lipicánmi, ktorí sú skôr jazdeckými koňmi. V rakúskom Pibere chovajú menšie, barokovejšie lipicány pre Španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Okrem plemien v Lipici a Piberi sa zachovali aj tie v tradičnom žrebčíne Topolianky na Slovensku, v Rumunsku v žrebčíne v Simbata de Jos a v Maďarsku.

Existuje šesť tradičných línií žrebcov, ktorých mená možno nájsť aj dnes: sivý Pluto, čierny Conversano, dun Favory, šedý Maestoso, hnedák Neapolitano a šedý Siglavy. Existuje aj línia Tulipan, ktorej kone sú väčšinou hnedák, a línia Siglavy-Capriola s čiernymi koňmi so znakmi. Tieto línie možno nájsť v pomenovaní aj dnes: Tradične dostávajú lipické žrebce pri narodení meno, ktoré sa skladá z otcovej línie a mena matky. Klisničky dostávajú meno z generácie priehradnej línie, preto sa mená opakujú aj tu.

Žiaľ, lipicáni sú dnes jedným z ohrozených plemien domácich zvierat, pričom len niekoľko tisíc jedincov na celom svete (odhadom okolo 3000 až 4000 exemplárov) je na takzvanom Červenom zozname.

Interiér

Lipicáni sú citliví a orientovaní na ľudí. Niektoré línie sa však považujú aj za trochu náročnejšie, pretože sú dosť temperamentné. Hovorí sa, že lipicáni majú pevnú vôľu, ktorú nie je vždy ľahké zvládnuť. Vysoká ochota učiť sa a rovnako vysoká ochota pracovať charakterizujú barokové formy, ktoré sú ideálne pre náročné hodiny klasickej drezúry.

Vonkajšie

Lipicáni sú neskorí vývojári, úplne dospelí najskôr vo veku štyroch rokov. Stredne veľký, kompaktný kôň má nie príliš dlhý chrbát a niekedy hrubú hlavu. Krk je vysoko nasadený, čo koňom dodáva hrdý výraz. Lipicáni sú silní a zvyčajne majú veľmi dobré kopytá. Ich dlhá srsť je menej bujná ako u Španielov, ale typická je pre nich aj jasná akcia forhendu. Väčšina z nich je kratšia ako 160 centimetrov a je dosť silná.

Vozové kone chované v Maďarsku sú často o niečo väčšie a majú dlhý chrbát. V skutočnosti sú všetci lipicáni sivé, ale niektoré sú hnedé z línie Tulipan alebo čierne z línie Siglavy-Capriola.

Spôsobilosť/použitie

Lipicáni sú obzvlášť vhodní na klasickú drezúru a jazdenie. Lipicáni sú zriedkaví v drezúre alebo parkúrovom skákaní, ale show im vyhovuje: čierny žrebec Neapolitano XXIX-18 sa napríklad stal známym ako filmový hrdina v "Penny's Shadow" a objavil sa na Appassionata Tour v Holandsku, Nemecku, Belgicku. a Veľkej Británii. V športe sú lipicáni vnímaní skôr ako hnacie kone, kde napríklad v roku 2013 ovládli majstrovstvá sveta párov v Topoliankach.

Ale jej veľmi zvláštny talent spočíva v klasickej drezúre, na strednej škole. Vo vystúpeniach Španielskej jazdeckej školy vo Viedni kone inšpirujú svojich divákov a ukazujú aj vzácnu „Strednú školu nad zemou“. Patrí medzi ne leváda, passade alebo courbette. Aj takéto ukážky drezúry sú pre návštevníkov v slovinskej Lipici. Lipicáni sú samozrejme vhodní aj pre rekreačných jazdcov. Jej šikovná veľkosť a drezúrny talent inšpirujú jej jazdcov.

Postoj

Lipicáni sú v súlade so svojím pôvodom z krasovej oblasti Slovinska nenáročné kone. Pasienky, ktoré sú príliš bohaté na živiny, spôsobujú ich nadváhu a neznesú príliš veľa koncentrovaného krmiva. Lipicán sa považuje za skromného a nekomplikovaného, ale bezpodmienečne potrebuje dostatočne dlhú dobu odchovu, pretože ide o neskorý vývoj.

Silke behling je redaktorka na voľnej nohe a pracuje v knihách aj časopisoch. Jej publikácie siahajú od odborných kníh až po články v časopisoch. Ako vyštudovaná učiteľka je pre ňu obzvlášť dôležitá oblasť vzdelávania a detí, a preto už dlhé roky píše pre detský časopis „Piaffino“. Ako vyštudovaná konská fyzioterapeutka (DIPO) ponúka aj akupunktúru a fyzioterapiu pre kone a psy v oblasti Osnabrücku. Voľné chvíle si užíva so svojím dnes 24-ročným arabským koňom El Santee, s ktorým v minulosti súťažila vo vytrvalostnej jazde do 120 kilometrov, a svojimi dvoma psami Lottou a Easy.