Renálna insuficiencia u mačiek

Vďaka dnešnej starostlivosti – nutričnej aj medicínskej – nie je až tak zriedkavé, že domáce mačky v ľudskej starostlivosti dosahujú očakávanú dĺžku života 20 rokov alebo aj viac.

Napriek tomu nezanedbateľná časť staršej populácie mačiek trpí prevažne chronickými ochoreniami - predovšetkým takzvanou chronickou renálnou insuficienciou u mačiek (CRF).
V nasledujúcom texte by som vám najskôr rád vysvetlil, čo sa za týmto pojmom vlastne skrýva, potom ako a akými prostriedkami ho spoznáte a ako môže vyzerať sľubná liečba.

Čo to teda znamená? Zlyhanie obličiek u mačiek?

Triezvy pohľad popisuje dysfunkciu orgánu – tu obličiek, z ktorých má každý cicavec dva kusy.
Hlavnou funkciou obličiek je detoxikácia každého organizmu. Musíte si predstaviť, že v každom období života sa odpadové látky hromadia v obehu tela. Aby sa tento „odpad“ nehromadil v tele, obličky sú integrované do každého krvného obehu. Fungujú ako skutočný filter – podobne ako rybárska sieť. Z krvného obehu sa odfiltrujú látky, ktoré by boli pre organizmus dlhodobo toxické (hovoríme tu o tzv. 'močových látkach'). a dočasne uložené spolu s vodou v močovom mechúre - ak je dostatočne naplnený, vyprázdni sa von.

Zároveň je dôležité udržiavať dôležité látky (predovšetkým životne dôležité bielkoviny) v krvnom obehu a chrániť ich pred odfiltrovaním.
Obličky majú, samozrejme, aj ďalšie „sekundárne úlohy“, medzi ktoré patrí napríklad tvorba krvotvorného hormónu erytropoetínu (bežne známeho ako EPO). Preslávila sa desaťročiami zneužívania dopingu v profesionálnom športe. Používa sa najmä v cyklistike na zvýšenie výkonu, pretože vedie k výrazne zlepšenému transportu kyslíka v krvi. Pri pretrvávajúcom nedostatku naopak zlyhanie obličiek zvyčajne vedie k viac či menej výraznej anémii (chudokrvnosti).

Tieto a ďalšie funkcie sú narušené v prípade renálnej insuficiencie. V závislosti od stupňa poruchy alebo narušenia individuálnej funkcie sa u pacientov môžu prejaviť rôzne symptómy, ktoré oprávňujú podozrenie.

Aké sú príznaky zlyhania obličiek u mačiek?

Jednoznačne najčastejším príznakom, s ktorým sú postihnutí pacienti prezentovaní na konzultácii v praxi, je väčšinou výrazne zvýšený príjem tekutín - súčasne s vylučovaním veľkého množstva moču. Týmto reflexným mechanizmom sa organizmus snaží masívnym splachovaním nahromadené odpadové látky rozriediť a zároveň cez poškodené obličky vyplaviť – verný heslu „veľa veľa pomáha“... žiaľ, nie je to tak.

Tento kľúčový príznak možno celkom pôsobivo pozorovať u domácich mačiek – ako pijú veľké množstvo vody, podobne ako prietokový ohrievač, a potom ju krátko nato opäť vylučujú.
Na druhej strane u vonkajších mačiek tento príznak často zostáva dlho nepovšimnutý. To môže viesť k horšej prognóze, pretože liečba sa môže začať až neskôr.

Mnohí pacienti s obličkami veľmi rýchlo schudnú a majú huňatú, neudržiavanú srsť. Často sa zdajú byť bezmocní a stiahnu sa.
Ak sa v tele hromadia močové látky v pokročilom štádiu, ukladajú sa úmerne vo všetkých slizniciach – napríklad v oblasti úst a hrdla.
Tieto usadeniny cítiť veľmi zreteľne – nie je hnilobný ako napríklad pri problémoch so zubami, ale priam štipľavý a zapácha po močovine a čpavku – teda ako moč.
Z tohto dôvodu sa postihnutí pacienti v tomto štádiu skutočne cítia „nevoľne“ – to je tiež dôvod, prečo majú pacienti s obličkami často takú malú chuť do jedla a aj vyrazne castejsie vracat - ci uz s plnym alebo prazdnym zaludkom.

Moja mačka má zlyhanie obličiek. Čo teraz?

Ak existuje zodpovedajúca predbežná správa s vhodnými príznakmi (aj keď len čiastočne), metódou voľby je ďalšia diagnostika. Pozostáva z krvného testu a prípadne dodatočného merania krvného tlaku.
Pri vyšetrovaní krvných parametrov sa pozornosť sústreďuje na meranie močových látok – ak sú príliš vysoké, možno z nich vyvodiť závery a v prípade potreby urobiť opatrnú prognózu.
V prípade obličkového profilu takzvaná SDMA zodpovedá hodnote včasnej detekcie, ktorá sa zvyčajne pohybuje mimo referenčné rozmedzie skôr, ako ukazujú parametre „urea“ a „kreatinín“, ktoré sú stanovené desaťročia.

Na prognóze sa podieľa aj hodnota fosfátu, keďže na jednej strane by sa mal vylučovať aj močom a na druhej strane pri vhodnej koncentrácii výrazne prispieva k rozvoju nevoľnosti.
Pomocou takzvanej hodnoty UPC možno na základe vzorky moču určiť, koľko bielkovín sa stratí obličkami.
Stanovenie krvného tlaku prináša pridanú diagnostickú hodnotu, pretože príslušné nálezy možno použiť na rýchly a špecifický zásah s cieľom opäť zlepšiť rýchlosť filtrácie.

Schéma terapie je založená na niekoľkých pilieroch, ktoré sa niekedy čiastočne alebo úplne uplatňujú v závislosti od stupňa a stavu pacienta:

Pilier 1 predstavuje infúznu terapiu, pri ktorej sa pacientovi denne podáva sterilný fyziologický roztok na preplachovanie obličiek a zriedenie močových látok – zvyčajne sa používa v pokročilých štádiách, keď pacient pije málo.

Pilier 2 sa zaoberá znižovaním krvného tlaku, aby mali obličky viac času na odfiltrovanie toxínov. A to pomocou takzvaných ACE inhibítorov (napr. benazepril), ktoré mierne rozširujú priemer ciev a tým spomaľujú prietok krvi. Výrazne novšou možnosťou je použitie sartanov, ako je účinná látka „telmisartan“, ktorá tiež zabraňuje strate bielkovín obličkami.

3. pilier tvorí strava s čo najnižším obsahom bielkovín (málo surových bielkovín) – tomu zodpovedá výrazné zníženie podielu mäsa v krmive. Aj keď to pre mäsožravca ako je mačka znie nelogicky, ide o dôležitý stavebný materiál, pretože odpadový produkt „močovina“ vzniká pri spracovaní skonzumovaných bielkovín. Keďže sa to však pri obličkovej nedostatočnosti nedá odfiltrovať z krvného obehu, mäsitá strava potom pôsobí ako urýchľovač ohňa. Najväčším problémom je však prijatie diétneho jedla, ktoré je, žiaľ, často opovrhované, pretože nízke až žiadne hrubé bielkoviny postrádajú aj mnohé nosiče chuti.
Kŕmenie takzvaným Mokrým alebo mokrým krmivom pri diagnostikovanom zlyhaní obličiek je vždy vhodnejšie ako suché jedlo, aby sa podporilo vstrebávanie tekutín...samozrejme len vtedy, ak to pacient akceptuje, pretože „hladovka nesmie byť alternatívou“.

Pilier 4 sú fosfátové inhibítory alebo spojivá. Tieto prípravky sa podávajú perorálne, keď už nie je zaručené vylučovanie fosfátov obličkami a je možné ho namerať v krvi v primerane vysokých hladinách. Väzba môže výrazne zlepšiť rýchlosť vylučovania fosfátu a akceptácia je zvyčajne celkom dobrá, pokiaľ pacienti stále dobre jedia.

5. pilier zodpovedá homeopatii. Okrem prípravku „Renes viscum“ tu treba spomenúť aj tzv. protokol SUC s komplexnými liečivami. Ide o kombinovanú terapiu Solidago + ubichinón + koenzýmy. Protokol sa spravidla používa ako doplnok.

Aká je prognóza zlyhania obličiek u mačiek?

Na rozdiel od chronickej renálnej insuficiencie sú šance na uzdravenie v akútnej forme výrazne horšie. K tomu však dochádza najmä otravou nemrznúcou zmesou alebo ľaliami a môže postihnúť akýkoľvek vek.
Ako už názov napovedá, ich priebeh je zvyčajne oveľa dramatickejší a môže viesť k smrti v priebehu niekoľkých dní alebo dokonca hodín - bohužiaľ aj pri terapii.
Akútna nedostatočnosť obličiek sa však niekedy dá lepšie regenerovať ako oveľa častejší chronický priebeh... za predpokladu, že liečba bola skutočne zahájená veľmi skoro.

Na záver by som chcel upozorniť, že ak sa u vášho mačiatka prejaví niekoľko alebo čo i len jeden z vyššie popísaných príznakov, navštívte prosím pri najbližšej konzultácii svojho veterinárneho lekára.
Od cca 7 rokov má podľa mňa zmysel aj raz ročne mačke urobiť krvný test - jednoducho aby vám nič neušlo, pretože mačky sú bohužiaľ majstrami sveta v skrývaní príznakov. Preto, ak máte pochybnosti, nečakajte dlho a nestrácajte dôležitý čas pozorovaním.