Separačný stres u psov: čo pomáha?
Mať psa je pre mnohých ľudí veľkým snom, no pre niektorých psíčkarov to môže byť aj vyčerpávajúce – napríklad keď vlastného psa nemôže nechať na pokoji. Otrávení susedia, poškriabané dvere, štekanie a zavýjanie sú následky, keď pes trpí separačným stresom, len čo majiteľ odíde z domu.
Prečo psy neradi nechávajú sami
Psy sú spoločenské tvory. Sú „prirodzene“ zvyknutí na život v sociálnej komunite. Spolu je veľa vecí nielen zábavnejších, ale prináša to aj istotu do psieho života. Začína sa to lovom, ale aj hľadaním potravy, výchovou potomstva a pod. Navyše vonkajší efekt je pôsobivejší, verný heslu „spolu sme neznesiteľní“. Je teda pôsobivé, keď vystupuje celá komunita psov.
Ak pes býva s nami doma, nahrádzame sociálneho partnera. Pes si samozrejme plne uvedomuje, že nie sme podobní. Psy však nás ľudí integrovali do svojich životov tak silno, že štúdie teraz ukázali, že sa orientujú viac na ľudí ako na iných psov. A čo si má o nás myslieť, keď odchádzame z domu? Je to pre neho ťažko pochopiteľné, pretože teraz – myslí si – je jeho zodpovednosťou naďalej udržiavať bezpečnosť územia – len, môže a má? Nie je jasné ani to, aký je účel odchodu. Vysvetlenia psovi nepomáhajú. Čiže z pohľadu psa naozaj zbytočné správanie jeho majiteľov, ktoré je skôr v rozpore s biologickým účelom.
Čo robiť, ak pes nezostane sám?
Ak máte psa, ktorý nezostáva sám, je v prvom kroku veľmi dôležité, aby ste poznali dôvod, prečo nezostáva sám. Informácie o tom poskytuje správanie aj nálada vášho psa. Aby ste to mohli lepšie posúdiť, môžete nastaviť videokameru, ktorá nasníma vášho psa niekoľko minút pred odchodom z domu. Fotoaparát by sa mal otáčať, kým ste preč. Váš návrat by mal byť tiež zaznamenaný.
Existujú zhruba tri dôvody, prečo pes nezostáva sám:
• Váš pes sa nudí.
• Naučilo sa správanie, ktoré predvádza.
• Naozaj trpí separačnou úzkosťou.
Tu už vidno, že príčiny sú spojené aj s rôznymi emóciami. Pes, ktorý je naozaj vystresovaný, pretože ste odišli, na tom bude aj emocionálne horšie ako pes, ktorý sa „len“ nudí. Tieto znalosti potrebujete pre neskorší tréning, pretože úspešný tréning závisí od príčiny a je individuálne prispôsobený. Bohužiaľ to nie je vždy také jasné, takže môžu vzniknúť aj „zmiešané formy“ troch dôvodov. O podrobný rozbor vám odporúčame požiadať vyškoleného kynológa, ktorý môže vaše videá s vami zhodnotiť. To vám dáva dobrý prehľad o vašom status quo.
Čo môžeš urobiť...
Ako už bolo spomenuté, hlavný výcvik závisí od individuality psa a dôvodu, prečo nemôže zostať sám. Vo všeobecnosti však existuje niekoľko malých cvikov, ktoré môžete trénovať aj na upokojenie psa.
1. Identifikujte kľúčové podnety
Pozorujte, kedy sa váš pes stáva nepokojným, keď chcete opustiť byt. Ak napríklad reaguje na zdvihnutie kľúča alebo na obliekanie vašej bundy, dajte mu tieto dva kľúčové podnety do nového kontextu. Niekoľkokrát denne zoberte kľúč a znova ho zložte alebo s ním prejdite pár krokov po byte. Ignorujte svojho psa a kľúč odložte. To isté môžete urobiť s obliekaním bundy alebo inými kľúčovými podnetmi. Čím častejšie to budete robiť, tým rýchlejšie sa váš pes naučí, že tieto dva predmety už nie sú spúšťačom vášho odchodu. Každé zbytočné vstávanie psa stojí zbytočnú energiu. Preto rýchlo zastaví správanie.
2. Žiadne falošné rozlúčkové rituály
Pes je úplne v poriadku, ak sa pred odchodom rozlúčite. Dôležité však je, ako sa pri tom cítite. Napríklad, ak vy sami trpíte, pretože viete, že váš pes sa necíti dobre, pes si všimne vašu náladu a všimne si, že niečo nie je v poriadku. Pri lúčení vzniká začarovaný kruh. Psy si tiež všímajú neistotu a bezmocnosť – správanie, ktoré manipuluje s našimi štvornohými priateľmi. V tomto prípade by ste sa mali vyhnúť veľkej rozlúčke. Ak sa vám však darí a viete, že svojho psa musíte nechať samého, môžete začať rituál s priateľskou rozlúčkou, ktorá vám navodí dobrú náladu. Oblečieš sa, otočíš sa k nemu a láskavo mu povieš: "Hej chlapče, dávaj pozor! Žiadne večierky, hneď som späť."
3. Trénujte vzdialenosť doma
Pes, ktorý nezostáva sám, rád vidí, čo robíme vo vnútri bytu. To väčšinou nesúvisí s osobnou obhliadkou, ale skôr s tým, že chce vidieť, či je všetko v poriadku a môže si oddýchnuť.
Psy preto za nami radi utekajú. Skúste napríklad dať psa do prepravky v byte a ísť do inej miestnosti. Váš pes by mal čakať uvoľnene (!), kým sa nevrátite. K tomu je však potrebné, aby pes poznal signál ľahnúť, ľahnúť a pustiť. To by sa inak muselo trénovať pred tréningom. Postupom času môžete vzdialenosti postupne zväčšovať, tj vzdialiť sa od psa a zostať preč dlhšie. Aby si však pes nevyvinul rytmus, nemali by ste čas plynule zvyšovať, ale vždy ho obmieňať: niekedy 10 sekúnd, niekedy 20 sekúnd, niekedy 8 sekúnd atď.
Prajeme vám veľa šťastia s týmito jednotkami.